exhibície

nazov celeho podujatia ukryva v sebe okrem pomenovania "zanru" - predvadzanie (exhibicia) aj sebaironiu (predvadzanie sa), vsetky predlozene artefakty spaja okrem rovnakej formalnej upravy (cislovanie - versov a medzier v zatvorkach na konci versa, resp. v pozicii medzery) aj dikcia, ktora ma charakter spominaneho predvadzania, popisu, vykladu, ci prednasky, co signalizuju ukazovacie zamena (na tamtom stole, tohto jedinca) a oslovovanie divakov, resp. citatelov (cowboy na ktorého práve hľadíte, ako môžete vidieť), cosi sa tu teda predvadza a to cosi je zmes surrealistickych obrazov (najma exhibicia a), postmodernej anestetiky a obcasneho verbalizmu (exhibicia d), nie vo vsetkych pripadoch je text rovnako posobivy, najvydarenejsia sa mi zda exhibicia a, v ktorej je surrealizmus zaujimavo skombinovany s kybernetikou (?), pricom klincom je zneistujuci tuseny zaverecny otaznik, exhibicia b zavana najma pre (4)-ku skutocnym exhibovanim, zaverecne useknutie v exhibicii c z mojho pohladu islo skor do prazdna nez do narusenia zauzivaneho, exhibicia d posobi krcovito (ano, krkolomne) a verbalizujuco, dadaisticka exhibicia e neurazi, ako celok slubny pocin, ktory sa ubera smerom, ktory mi je velmi sympaticky, samozrejme bude treba uvazovat o tom, ako predist pasci opakovania uz objaveneho a ako vtlacit takto orientovanej poetike vlastnu tvar - v porovnani so strednym prudom je totiz ovela napadnejsia

pripomenulo Jamesovu Stomatologiu poezie (narazam na pouzitie akehosi "vymenovania") - to je ale len velmi povrchny prvy pohlad...

samotny text so mnou osobne nekomunikuje - mozno chyba prijmaca, neviem...miestami napadite obrazy, ktore u mna vsak budia dojem nefunkcnosti - akoby len chceli vyzerat za kazdu cenu zaujimavo.