.zostanem a budem ti rozprávať rozprávky

1 hlas

Povedz mi, aké to je, ovoniavať vietor.
Pokrčila ramenami.
   Povedz, aké to je, keď stláčaš prezreté bobule a šťava ti steká po stehnách.
Povedala : "mám rada ten dom, večer ožívajú blízke močariny, vtedy počúvam ako sa smeje".
   Smiech.
"Len tam. Len vtedy."
   Aké je to stáť a pozvoľna sa ponárať do zeme?
"Neviem", odvrkla, "nikdy som sa nevynorila".
   Videl som, ako ti na hlave pristála obyčajná žlna.
"Nie, bol to len prelud , a vytrhol mi zopár vlasov na temene".
   Chcem ísť s tebou, povedz, smiem? Len na chvíľu, na kraj cesty. Tam sa schovám za drevený kríž a budem ti načúvať. Červotočom.
Prikývla.
   Prečo ti krvácajú dlane?
"Zbierala som tŕne a zo zeme malé vtáčatá. Krídla mali polámané a hlavy tak čudne vykrútené".
   Máš tam rozkošnú červenú niť a túžbu schovávaš hlboko po vreckách.
"Pýrim sa pane".
   Máš jemné vlasy , kliešťami si vytrhávaš nechty a otvorené rany si zasypávaš púdrom. Schválne.
"Bolí ma to, prestali rásť vo mne kvety".
   Viem.

Obrázok používateľa James Juyce
Ut, 13. 10. 09 - 22:53 ad .zostanem a budem ti rozprávať rozprávky | James Juyce

cela ta forma na mna posobi vypocitavo - s cielom vyvinut co najvacsi natlak na citatela/ku (vydieranie) + vsetky tie obrazy prvoplanovo a lacno miesaju poetickost s krvilacnostou, pricom su tu pouzite vsetky najobchytanejsie rekvizity - vlasy, nechty, kvety

Obrázok používateľa dandan
Ut, 13. 10. 09 - 15:31 ad .zostanem a budem ti rozprávať rozprávky | dandan

.neviem. ten zaver som nevedel inac pretlacit...len takto...hoci s inv.    dik

Poslať nový komentár

Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
To prevent automated spam submissions leave this field empty.