Držím sa tenkých vetiev
tú chvíľočku sa mi pošťastí
biely altánok, beh po lúke
lupene sa tancujúc v povetrí
otrú o jej dlhé šaty
plazivo sa okolo mňa hmýria fúrie
vešajú mi na prsia ťažký strach
a keď prudšie zaprší
s blysnutím úškrnu kvety uletia
...ja tu však musím stáť naďalej
Ja sa pripajam k nazorom, ktore tu padli predo mnou...
Mne osobne naviac prekazal zaver, ktory mi prisiel asi najkliseovitejsi a velmi explicitny
vďaka všetkým za komentár, ťažký strach bol skôr myslený v kilách, vo fyzickej hmotnosti, ale mozno si to tak myslel a je to lacne aj tak, kazdopadne diky za bohatu reakciu, skoda ze prave pri tomto..
tie zdrobneninky su ozaj ako past na oko. to iste pri lacnom tazkom strachu..
prekvapilo ma to, najprv som si myslel, že je to len nevydarený štart básne a dúfal, že plynule prejde do niečoho zaujímavého, iného.
cele taky uskrn
dokonca este lepsie :)
S tým samozrejme súhlasím :)
jj, Július Lenko: "svetlo je vlastne prevrátená rukavica bane" báseň Svár, zbierka Objatie 1970
tak zas negycovitost metafor neznamena nutne, ze budu "metafory na piatu" a nezrozumitelne atd. .. ta priepast sa robi moc velka.. sak si spomen, sam si mi hovoril, "noc je vyvratena bana" ? :)
Myslím, že trocha /zvládnutej/ patetickosti občas nezaškodí. Mne text námetovo vyhovuje. Čo sa týka obraznosti, nie vždy potrebujem metafory na piatu mocninu /aj keď občas padne experiment fajn - práve som sa kde-tu dobre pobavil na šulejovi p./. Je pravda, že tento text na mňa pôsobí ako jeden zo slabších od teba, ale pre mňa má svoje čaro /aj keď možno lupeňmi a lúkou a neviem čím gýčové/. Najviac ma zaujali fúrie a posledný verš.
akoby tu islo o vyjadrenie prudkych zmien nalad, prve dva odseky reprezentuju zaciatocnicky romanticky gyc (najma tie dve zdrobneniny za sebou ma odrovnali a samozrejme luka, lupene, tanec, dlhe saty), treti odsek pokracuje v nadhodenej poetickej patetickej linii z 19. storocia (uz len rymy chybaju), ale s opacnym nabojom, velky krok dozadu tento text, pateticke, gycove
Poslať nový komentár