Ako oblaky

0 hlasov

Držím sa tenkých vetiev

tú chvíľočku sa mi pošťastí

 

biely altánok, beh po lúke

lupene sa tancujúc v povetrí

otrú o jej dlhé šaty

 

plazivo sa okolo mňa hmýria fúrie

vešajú mi na prsia ťažký strach

a keď prudšie zaprší

s blysnutím úškrnu kvety uletia

...ja tu však musím stáť naďalej

Po, 30. 11. 09 - 16:13 ad Ako oblaky | posledny

Ja sa pripajam k nazorom, ktore tu padli predo mnou...

 

Mne osobne naviac prekazal zaver, ktory mi prisiel asi najkliseovitejsi a velmi explicitny

Obrázok používateľa klobúk
So, 28. 11. 09 - 21:02 ad Ako oblaky | klobúk

vďaka všetkým za komentár, ťažký strach bol skôr myslený v kilách, vo fyzickej hmotnosti, ale mozno si to tak myslel a je to lacne aj tak, kazdopadne diky za bohatu reakciu, skoda ze prave pri tomto..

Obrázok používateľa Animae Mundi
So, 28. 11. 09 - 18:35 ad Ako oblaky | Animae Mundi

tie zdrobneninky su ozaj ako past na oko. to iste pri lacnom tazkom strachu..

Obrázok používateľa trolejbus
So, 28. 11. 09 - 14:00 ad Ako oblaky | trolejbus

prekvapilo ma to, najprv som si myslel, že je to len nevydarený štart básne a dúfal, že plynule prejde do niečoho zaujímavého, iného.

So, 28. 11. 09 - 11:02 ad Ako oblaky | Richard Miške

S tým samozrejme súhlasím :)

 

jj, Július Lenko: "svetlo je vlastne prevrátená rukavica bane" báseň Svár, zbierka Objatie 1970

Obrázok používateľa andrej
So, 28. 11. 09 - 10:49 ad Ako oblaky | andrej

tak zas negycovitost metafor neznamena nutne, ze budu "metafory na piatu" a nezrozumitelne atd. .. ta priepast sa robi moc velka.. sak si spomen, sam si mi hovoril, "noc je vyvratena bana" ? :)

So, 28. 11. 09 - 00:58 ad Ako oblaky | Richard Miške

Myslím, že trocha /zvládnutej/ patetickosti občas nezaškodí. Mne text námetovo vyhovuje. Čo sa týka obraznosti, nie vždy potrebujem metafory na piatu mocninu /aj keď občas padne experiment fajn - práve som sa kde-tu dobre pobavil na šulejovi p./. Je pravda, že tento text na mňa pôsobí ako jeden zo slabších od teba, ale pre mňa má svoje čaro /aj keď možno lupeňmi a lúkou a neviem čím gýčové/. Najviac ma zaujali fúrie a posledný verš.

Obrázok používateľa James Juyce
Pi, 27. 11. 09 - 23:29 ad Ako oblaky | James Juyce

akoby tu islo o vyjadrenie prudkych zmien nalad, prve dva odseky reprezentuju zaciatocnicky romanticky gyc (najma tie dve zdrobneniny za sebou ma odrovnali a samozrejme luka, lupene, tanec, dlhe saty), treti odsek pokracuje v nadhodenej poetickej patetickej linii z 19. storocia (uz len rymy chybaju), ale s opacnym nabojom, velky krok dozadu tento text, pateticke, gycove

Poslať nový komentár

Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
To prevent automated spam submissions leave this field empty.