zápiss

0 hlasov

Prológ:

 

prvý odstavec polosenilné rozjímanie nad nepodstatnými detailami a už toľkokrát použitá analýza snov, druhý prvoplánové hranie sa s priestorom a veľmi neplynulý prechod do pomerne nudnej preexponovanej bežnej a až ubíjajúco všednej situácie, tretí prázdne kvázi-filozofovanie ktore sa pokúša byt zachránené alebo dokonca až drzo ospravedlnené nihilistickým deštruktívnym prístupom ešte podtrhnutým vulgarizmom zaklincované negativistickým pubescentným výrokom, to sa ešte dá, ale ten posledný, to sú už absolútne nezrozumiteľné bludy

I.

 

Mal by som ráno začať tak, aby bolo čítavejšie, zaznamenal som si, aby bolo vždy čímsi inovované. Kývnuť mužovi, čo vždy fajčí oproti na balkóne, pustiť z okna napríklad papierové lietadielko, zasadiť semená, aby som mal v priebehu dňa pocit, že sa doma čosi deje. Sotva na to pozbieram silu. Niekedy to za mňa spraví sen. Teraz spomínam na ženu s načerveno prefarbenými vlasmi, s ktorou som v ňom konzultoval jej potrat. Keď som sa zdvíhal na odchod, vyslovil som svoju ľútosť nad tým, že jej nemám ako zanechať kontakt, lebo sa už ozaj musím prebudiť. Spoznal som ju na verejných hajzloch rozpadnutého obchodného komplexu, myslím, že jediní ľudia, ktorí chodili naokolo, boli vlastne staffordi. Jeden mi z rúk vytrhol tašku s neznámymi knihami. Predtým som spal v posteli, ktorá rástla uprostred lesa. Nevidel som konce jej nôh zaborené vo zvlhnnutej hline. Z nej som do onoho komplexu inštinktívne dospel. Pehy ako pingpongové loptičky. A ona tehotná s akýmsi psom.


II.


Zvyknem chodievať po natiahnutom filme. Každé ráno je v inom stave. Niekedy sa poddá a ja ním bez problémov prebehnem na druhú stranu. Inokedy ho krokmi navíjam dozadu a nepohnem sa ani o centimeter. Možno mi je niekedy súdené zistiť, čo za obrázky sú do jeho jemného čierneho povrchu vpísané. Keď nad tým tak uvažujem, nikdy ho nič neosvetľovalo, zničený by teda byť nemal. Ľudia v celom jeho okolí neustále čakajú návštevy. Kupujú drahé vína, rolky slaného syra zabalené v prosciutte, olivy plnené mandľami. Deťom hovoria: nechytaj to víno, nechytaj tie rolky, nechytaj tie olivy. To je pre návštevu. A ona neprichádza. Žalúzie sa neustále odhaľujú a opäť zavierajú. Nervózne pohľady na ulicu. Prečo tu ešte nie sú? Tak poď, poď, dáme si jeden pohárik, len na uvoľnenie stresu, len kým prídu, nech im nekazíme deň mrzutou náladou. Nie, nie. To je pre návštevu. A chlpy na kobercoch sú stále ostrejšie a ostrejšie.

 

 

III.

 

Anulovanie obmedzení a vecí, z ktorých sa obmedzenia časom môžu stať, postupom času dospeje do veľmi úzko vyhraneného listu obmedzení. Ako sa vlastne dá uniknúť obmedzeniam? A neobmedzuje únik sám o sebe? Keď sa tak ponáhľaš, že nemáš čas si ani na päť minút sadnúť, rozložiť stan, ohriať fazule a vyhoniť kokot, milý Arnošt? Presne o tomto uvažuješ, pomaly sa krútiac na čiernej kožennej stoličke, s potnými škvrnami, čo sa ti zväčšujú v podpazuší. Máš chuť roztrhať tú úzku bielu košeľu a rozdupať všetky katastre. Vtrhnúť do kantýny, prevrhnúť automat na kávu, uvoľniť uzávery od soľničiek. Ale máš strach, strach z vlastnej rýchlosti, ktorá by ťa v konečnom dôsledku predbehla a zanechala na pospas sebe samému. Zhodou okolností sa nám sníval úplne rovnaký sen. Čosi zvláštne ťa na potratoch vábi. Nevnímaš ich otázku zo žiadneho z možných hľadísk. Páči sa ti vôňa, ktorá ti udrie do nozdier, keď sa slovo potrat spomenie, prostá atmosféra celej témy. V tomto ťa chápem. Myslím si, že najhoršia vec, čo môžeš človeku spraviť, je splodiť ho.


IV.

 

Ešte stále ich vídam, tie neznáme návštevy túlajúce sa pod mojimi oknami. Nevýjdu. Nikoho z nich nepoznám a predsa vopred viem naše rozhovory. Zväčša by ma nebavili. Chladnička je až na pár drobností prázdna. Chcem, aby bola stará, aspoň dvadsaťročná. Vrčala by. To by do istej miery zastúpilo úlohu psa, ktorý sa v tomto priestore tiež nenachádza. A ja neviem, akému voňavému dobrákovi mám byť za toto všetko vďačný. Koho preklínať. Tak pre istuto nevysielam signál. Všetko hltá blízka benzínová pumpa. Aj s mojím podozrením, že funguje na kľúč. Jedna veľká spojená masa, aj s pracovníkmi, cigaretami a predraženými bagetami. Nefunkčná pravdivá veta.

Obrázok používateľa trolejbus
Po, 11. 10. 10 - 17:53 ad zápiss | trolejbus

Prolog, resp. predpoved, oboznamenie, co sa bude diat bol zrejme zamerne napisany akoby narychlo, akoby prvoplanovo a verbalizujuco. Vlastne je to cele napisane podobne, tiahne sa to uz od nazvu. Cela tato poloha  vysmechu nielen z vlastnej tvorby sa mi pacila. Posobi to nahodilo. Robte si s tym co chcete. Fajn.

Poslať nový komentár

Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
To prevent automated spam submissions leave this field empty.