Neviem, čo robíme v tomto byte
I.
„Som rád, že s nami konečne chodíš von,“ privítal ma Peter.
Väčšiu časť izby zaberali tri asi po pol metri rozostavené postele. Upútala ma stredná, ktorá patrila Zuzane. Kovová konštrukcia ako v nemocnici, ale s ergonomickým matracom.
„Dáš si kolu? Zuza totiž nepije.“
„V pohode. Ináč som strašne hladný, nemáte niečo na jedenie? Ale musí to byť vegetariánske.“
„Môžem ti skočiť niečo kúpiť,“ ponúkla sa Zuzana.
„Zatiaľ si môžeš dať pečené zemiaky.“
„To by bolo super.“
Kým jem, Zuzana sa vracia s niečím, čo pripomína grilované kura.
„Vravel som...“
„To nie je mäso.“
Vidličkou v záhyboch objavujem štruktúru tofu. Podľa pachu je zrejmé, že na tom istom grile pripravujú aj mäso, pomyslím si, ale zo slušnosti mlčím.
Sú na mňa veľmi milí.
„Idete zajtra do školy?“
II.
Neviem, čo robíme v tomto byte. Tamto je biela, čerstvo ustlaná dvojposteľ. Poďme si ľahnúť.
Niekde by tu mal byť aj kocúr, možno príde medzi nás. Ale varujem ťa, tento je o dosť starší od Murka. Už sa mi štverá do vlasov. Cítim mierny odpor. Cudzia anatómia, vlhkosť a pach. Keď zisťujem, že na pravom boku pĺzne, mení sa na pekingského psa. S hnusom ho zo seba zhadzujem.
Musí tu byť niekde aj kocúr. Už prichádza. Je mladší a príjemnejší, ako som čakal. Má hrdzavú srsť. Kto sa o neho stará, kým je babka preč?
Myslím, že babka sa vráti dnes večer.
2009 membrana.sk | Vytvorené v spolupráci s občianskym združením Literis
membrána je projekt na báze dobrovoľnosti a služby poskytuje bez akýchkoľvek záruk
Fotografia v hlavičke zachytená kamerou PAXcam | S povolením MIS Inc.
Používame 
ja som zamerne hovoril o technickej stranke veci (hoci jej oddelovanie od vyznamovej stranky je pomerne umele, ale pre ucely tejto debaty je toto zjednodusenie hadam akceptovatelne), pretoze na inych rovinach skratka istu estetiku neviem, nechcem a odmietam ocenit (viem to - a rad tak hocikedy urobim - vyargumentovat a zdovodnit), nijako ma isty typ diel nezasahuje, pretoze uz ich esteticke vychodiska su mi proti srsti, mam svoj nazor (hovorme tomu pokojne aj predsudky), ktory nemienim skryvat a ktory mi brani viacere pristupy k tvorbe povazovat za zaujimave, nemyslim si, ze tymto sa odlisujem od kohokolvek ineho
iste by sa dalo argumentovat dogmatizmom, prepiatym subjektivizmom atd., ale bolo by asi naivne sa domnievat, ze pripadna alternativa k tomuto pristupu by nebola len tymto istym pristupom na inej urovni, prip. pod krajsou maskou (napr. pod maskou bezpredsudkoveho pristupu k rozlicnym estetikam a oslobodeneho posobenia rozmanitych textov na nase vedomie - totiz uz len viera v takuto moznost je pre mna subjektivizmom ako vysitym atd. - tym samozrejme nehovorim, ze tento pristup zastavas)
nehovoril som o tom, ci je to technicky urobene dobre, ale skratka o tom, ci to v sebe nieco ma, ci je to niecim putave, zaujimave, alebo nejakym sposobom hodnotne. a aj ked ti ten "sposob tvorby" (o tom, ci je to sposob, by sa tiez asi dalo polemizovat) pride jednotny, vysledky rozhodne jednotne nie su, uz len tie dva priklady, co si spomenul, sa podla mna dost lisia, ale to uz ma asi co docinenia s tvojimi predsudkami voci akejkolvek reflexivnej tvorbe (neodsudzujem, necudujem sa, len sa domnievam, ze vo vsetkom sa da selektovat medzi srackou a zaujimavym textom, ci uz je emocii pozbaveny, alebo nie)
hej, dopustil som sa generalizacie, ale banalita je podla mna stereotypna vo svojej podstate.
hej, vo svojej podstate je pre mna ten (na menej ci viac posobivych obrazoch postaveny) sposob tvorby svojim efektom identicky - bez ohladu na individualne spracovanie, rovnako ako viazany vers sa mi zda komicky aj vo svojom najkvalitnejsom spracovani, viem posudit, ci je to technicky urobene lepsie alebo nie, ale ani dobre urobeny text tohto druhu vo mne nijako neumensuje rozporuplne stanoviska
a je smiesne, ze mi vycitas generalizaciu, ked ty si sa jej dopustil rovnako: "naivna banalita je ovela nudnejsia", cize kazda naivna banalita?
lenze toto je (aspon pre mna) dost stupidna generalizacia, to, ci je to zaujimave a putave, alebo nie, je predsa mozne hladat individualne v jednotlivych obrazoch, alebo mi chces povedat, ze su vsetky identicke? ide o specificky rukopis, nie o to, ci to vyplna nejake sablonky, alebo nie
ako pre koho, ja za ovela nudnejsie povazujem zalahu kvazisurrealnych ci inych obrazov (napr. typu cestovatel, patagonia atd.), zatial co naivna banalita ako ironia, ci zamerna rezignacia na dajaky "hlbsi" vyznam je mi ovela blizsia
nie je, naivna banalita je ovela nudnejsia
myslim, ze ta redukcia snovosti je velmi dolezita, pretoze priamociare absurdity su dost nudne, pointa v intenciach naivnej banality je lepsia
hej pekne to nasleduje tu snovu logiku, kde absurdity posobia ako celkom prirodzene a bezne veci, teda tento pocit sa ti u mna podarilo vyvolat, ale zrejme tomu pomohol aj tvoj vysvetlujuci koment.. neviem no, text by si mal vystacit sam o sebe.. takze pol hlasu jo
po tomto to u mňa celkom dostalo viac šťavy
je to inspirovane snami a idea je "vyhladit" ich do takej podoby, aby to nebolo poznat, ale aby si ponechali niektore zvlastnosti (napr. preco sa kocur meni na psa?, preco ma niekto doma nemocnicnu postel?)
Svojou obyčajnosťou (triviálnosťou) a v podstate nulovou pointou by mohlo ísť aj o akúsi koláž (podobne ako u Jamesa). No v tomto prípade je to celistvejšie a naozaj ide o nejakú poviedku alebo príbeh. Neobjavujú sa ani žiadne zjavné paradoxy atď. Napadlo mi tiež, že si sa inšpiroval D. Antinom (Definície a meditácie) prípadne Fluxom, najmä rezignáciou či zanevretím na všetky hodnoty texty (idea, obraznosť a celková estetika).
Poslať nový komentár