Uroboros ukazuje prstom
a aj keď je zajedno s plazmi
aj keď
prvé podochnuté praplazy pohltilo pramore
pramatky plačú
a
časová kolízia ich
a plazích
aneuryziem
neznepokojila žiadneho z aktérov
zvláštne.
posadali si do kruhu, on navrchu
vraví mi
ty skurvená
vyhodila som ho.
je to právo prvej -
- nikto mi ho nevezme
a hlbiny wettersteinu?
– nič sa nehýbe
Jedine, co mi vyraznejsie prekazalo bola ta spominana 2. strofa s pra, inak ma to bavilol. Rozne casti ako keby nepriamo odkazovali na predchadzajuce, napr. kruh - Uroboros, hlbiny - aneuryzmy, casova kolizia mozno vyplna prechod od 1 po 4 strofu etc.
je tam pre mna niekolko svetlych momentov (najma posledne dva verse), ale viac raz mam skor pochybnosti - uz prvy lacnou absurdnostou poznaceny vers, aj to nahromadenie predpony "pra" v dalsom dvojversi sa mi zda mechanicke a ocakavatelne, treti odsek je velmi cudne (a nefunkcne) rozsekany - tato versova uprava dost vybocuje z celku, nehovoriac o tom zaverecnom komentatorskom versi - slove, stvrty a piaty vers vnasa do basne priamociarejsiu dikciu - akoby islo o odkaz na dajaky realny zazitok, hoci dost zasifrovany (prvej lezkyne? - vzhladom na wetterstein) - je to relativne zaujimava a osviezujuca zmena poetickeho ladenia, hoci jej skonkretnenie by mohlo vniest do basne cerstvejsi impulz
nietzscheovske symboly...viem, ze je tam aj cosi ine...paci sa mi, kvoli tomu, ze clovek sa dokaze tvrdo pozerat...dokaze prenikat...(aj ked sa v hlbinach wettersteinu nic nehybe)
Poslať nový komentár