Hypertrofia individualizmu

Vedomie neprekonateľného rozporu

medzi neobmedzenými priestormi snu a

neznesiteľne obmedzenými možnosťami vtedajšej spoločnosti,

žiaľ vyvolaný pocitom

„hviezdy a nebo – sú hviezdy a nebo... ja človek som však!“

v ňom tiež vskutku nevyúsťujú v poéziu

bežného romantického svetobôľu,

ale v spoločensky a mysliteľsky oveľa dôraznejšiu poéziu

zásadného nesúhlasu s okolnosťami,

ktoré básnikovi bránia žiť spôsobom zodpovedajúcim jeho

vzdorovitej povahe.

(Parolek, R. – Honzík, J. Ruská klasická literatura. Praha : Nakl. svoboda. 1977, Str. 136)