Bhopal

[1]Názov básne poukazuje na ekologickú katastrofu z 2. decembra 1984, ku ktorej prišlo v indickom meste Bhopal. Z továrne na pesticídy spoločnosti Union Carbide začal unikať nebezpečný plyn methylisokyanát a usmrtil 25 000 ľudí. Viac než 120 000 ľudí ešte aj dnes trpí na následky kontaktu s týmto plynom. Tieto následky zahŕňajú, okrem iných, napríklad aj slepotu, dýchacie ťažkosti a ochorenia gynekologického charakteru. Oblasť dodnes nebola riadne vyčistená. Navyše analýza podzemných vôd z roku 1999 odhalila, že obsah látok prispievajúcich k vzniku najrôznejších ochorení presahuje normy 20 000 až 6 mil. násobne. Testovanie z roku 2002 ďalej odhalilo prítomnosť ortuti v mlieku dojčiacich žien. Fabrika spoločnosti Union Carbide bola viac-menej odsúdená na ekonomický neúspech v tejto oblasti od samého začiatku. V 70-tych rokoch minulého storočia po vybudovaní fabriky si predstavitelia spoločnosti mysleli, že práve India je potenciálne veľký trh pre ich pesticídy. Indickí farmári však museli zápasiť predovšetkým so suchom – to bolo ich najväčším problémom. Navyše boli tieto pesticídy pre nich finančne nedostupné. Takto sa už na začiatku 80-tych rokov stalo z továrne krachujúce a neefektívne monštrum. Toto postupne viedlo k problémom s bezpečnostným systémom a dokonca aj so samotnou údržbou. Práve v noci 2. decembra pri bežnej údržbe prišlo k úniku vody do nádrže s methylisokyanátom, to spôsobilo explóziu nádrže a únik nebezpečného mraku. Spoločnosť sa zaviazala zaplatiť odškodné vo výške 470 mil. dolárov. Obetiam mali vyplatiť odškodné vo výške 300 až 500 dolárov, čo je napríklad len vzhľadom na dlhoročné výdavky skutočne neadekvátna suma. Spoločnosti Union Carbide ešte tiež zostali záväzky spojené s kontamináciou životného prostredia. Tie sa stali záväzkami inej spoločnosti – Dow Corporation, ktorá skúpila akcie Union Carbide. Napriek tomu, že si Dow Corporation bola vedomá záväzkov, do dnešného dňa ich neuhradila a dokonca odmieta prijať zodpovednosť za ich úhradu. Viac informácií nielen o samotnej katastrofe, ale aj o tom, ako môžete pomôcť nájdete na www.bhopal.org.

[2] Pozorný čitateľ si určite všimol, že táto veta z diela Endreho Kukorellyho Údolie víl (Kalligram, 2006, str. 291) má poukázať, samozrejme s nadhľadom a miernou dávkou irónie, tak, aby nešlo o prvoplánové koncepualizovanie, na katastrofu v meste Bhopal.