Nevyrovnanú kvalitu nadrealistickej poézie treba hľadať okrem talentových dispozícií autorov a osobnostných mánk najmä v tom, že nadrealisti nedokázali prijať striktnú askézu medzinárodného surrealizmu, že boli nedôslední vo svojej odvahe, že boli ukotvení v poetizme, ktorý v tom čase prežíval svoju regresiu, že už od začiatku hľadali cestu ku kompromisom. Alibisticky pôsobia už názvy ich spoločných zborníkov: namiesto jednoznačného NIE uverejnili zborník Áno a nie, namiesto etablovania sna vydali Sen a skutočnosť, namiesto prijatia noci publikovali Vo dne a v noci, aby túto neslávnu cestu kľučiek zavŕšili zborníkom Pozdrav, ktorý predznačoval ich socrealistickú budúcnosť. To neboli dialektické protiklady – to boli klady proti konfliktom.
a Hevier nepovazuje za surrealistov nadrealistov:)
myslím, že nadrealisti mali dosť nevyrovnanú poéziu - na jednej strane veľa skvelých nápadov, metafor, na druhej strane zasa veľa zbytočného. Ale začali používať voľný verš, uvoľnenejší slovosled, hovorový jazyk. Neviem. Zdá sa mi, že čítal som, že nadrealisti moc Hlbinu a Dilonga za surrealistov nepovažovali.
tento hevierov "mytoborecky" text by si vyzadoval podrobnejsi rozbor, mozno sa na to niekedy odhodlam, je to velmi dobry odrazovy mostik pre odbornu diskusiu
neviem. vobec sa mi nelubi ako ten svoj utilizovany pohlad na poeziu prezentuje ako nejaku dogmu.
najma odvtedy, co pise do .tyzdna, sa z neho stal akysi guru. (opravnene?)
hej, zato daliovske hodiny su surrealizmus jak svina