kritika na moje pokusy o poéziu časť 3. - Recenzia: Daniel Hevier

Takže, ak vám teraz poviem, aby ste nečakali žiadny drsný povrch, lebo všetky moje básne sú o čistej láske, myslite si svoje. To je dobre, že mi umožňujete myslieť si svoje. Niektorí básnici sú takí agresívni, že čitateľovi vsugerúvajú svoje myslenie. Nemám čakať nijaký drsný povrch, Ján Marton? Ale ako nazvať Vaše výrazivo, ktoré ešte stále niekomu vyráža dych, všetky tie vajcia, kurevsky drahé, sranie, rite, kurvy, kurvenie, fajky (s tabakom to nemá nič spoločné), piče… So mnou to nič nerobí, ani ma to nepohoršuje, ani sa nenadchýnam Vašou odvahou (preboha, čo je už na tom odvážne napísať slovo piča v básni, dnes keď sa to už hovorí aj v telke, to skôr bude odvahou napísať slovo „mama“ alebo „ľúbim ťa“.)