vo vyplznutých záhyboch podpazušia
sliediš po mortalite času.

po zemi sa povaľujú ako mŕtvoly
matrace predávkované tvojím prerušovaným spánkom.

hajzlová misa plná
vanilkového pudingu - skoro ako v drahom hoteli.

rohy miestnosti sú matné, zadymené hranoly.
sklo v oknách zmotané do prísneho, pevného kotúča.

na poličke stojí kniha receptov písaná
opitým kuchárom:

"na palacinky vyliať javorový hej-rup,

Oklamali ste ma! vytiahol prvý dva kvéry a zamieril na spoločníkov. Hnev mu rozširuje nozdry. Tretí a štvrtý ho nasledovali. Šesť kvérov v hre. Druhý stojí nehybne, užíva si chvíľu neistoty.

Neistota je ťaživá, začne doliehať aj na jeho odolnú myseľ. V okamihu mieri siedma a ôsma zbraň do tváre tých svíň. Používa iba kolty. Kroch kroch, zakrochká na špinavé osobnosti.

Veľmi túžim po sebarealizácií. Chcem sa uviesť ako plnohodnotná hlavná postava. Ale nejde to. Nedá sa to. Som na hlavnú postavu príliš nezaujímavý. Nemôžem sa zhrnúť v pár úderných vetách ani ako bojovník za slobodu, čo by sa aspoň dalo relativisticky obrátiť na teroristu. Nemôžem sa zhrnúť ako intelekutál, dokonca ani ako pseudointelektuál, lebo žiadne, čo i len mizivé intelektuálne dispozízice nemám.

Už sa stmievalo. Zase mala ten pocit že ona rozpráva svet. V chvejúcej ruke cigareta a vedľa na vetchom stolčeku jej šál a kabát.  Priateľským zdvihnutím ruky ho privítala. Zložil veci na vešiak oprašujúc si sneh z kratučkých vlasov.

V tichosti každý miešal svoju kávu. Výbuchy smiechu okolo akoby dohodnuto ignorovali. Rozprávala o svojom úspechu v škole a o ponuke zaujímavej práce, pričom sa hrala s nezapálenou cigaretou v ruke a on si všimol jej zalomený necht.

Dvaja muži vzdialení od seba zopár tisícok kilometrov práve zomierajú. Prvý muž práve leží. Druhý muž práve leží. Obaja sú priviazaní k posteliam.

<<Neboj sa. Buď pokojný. A už sa to konečne spýtaj. Čo osvetľuje chladnička?>>

zákutia kde sa separuje dym;

fiktívne rozpolenie

do zobáka

-

nechať sa zanášať škriekať

v zopnutej- priúzkej?

/iba ak v napružení

cizelovať cievy/

-

v odleskoch fiktívneho

nachádzané (inovované):

oválna paleta dvorca;

nefunkčná báza

plačúca žena

v ruke drží stoh listov

otvára dvierka na krbe

v ktorom si oheň veselo tancuje flamenco

a priam čaká na niečo čo by mohol

strhnúť so sebou do víru vášnivého tanca

so sebazaprením

a strachom

vloží do rytmicky poskakujúcich plameňov niekoľko listov

opatrne vkladá ďalší

a ešte jeden

.

.

.

obtiahnem ti pysky najobľúbenejším rúžom, aby nabudúce vedeli, kde máš bozky najradšej. jemné chĺpky okolo análu ti namaľujem maskarou. inverzia hlavy bude dokonalá. vrazím ti tam rúčku trojzubej motyky zo záhrady tvojho otca. vypichnem ti ňou nové oko, naslepo budeš brať do úst penis za penisom, ani jeden ti nebude chutiť, ale miluješ pocit preplnenosti, a tak to pretrpíš. studené železo trčiace z oka ich bude chladiť na podbrušku.