Dážď  by zmyl jej bolesť

keby že sa nebojí postaviť sa

nahá medzi stromy

a čakať na tie vyslobodzujúce

kvapky čistoty

vietor by odfúkol

ťažobu z pŕs

keby že naberie odvahu

urobiť aspoň  krôčik

od múru pri ktorom sa jej tak dlho zdalo

že ju podopiera

skoro

prišiel nečas 

začiatkom októbra  

náhle

múr sa zrútil  

fúka studený vietor

(klišé)

rýchlo schnúca koža

narezaná lopúchmi

štvrtkové ráno sa vyvalilo z vedier

účinný chlad

kreše vodivú miazgu hlboko v tebe

už si sa preriekol že

je jeseň

*

bolia ma kolená

strie sa mecú ako múčne červy

Povedz mi, aké to je, ovoniavať vietor.
Pokrčila ramenami.
   Povedz, aké to je, keď stláčaš prezreté bobule a šťava ti steká po stehnách.
Povedala : "mám rada ten dom, večer ožívajú blízke močariny, vtedy počúvam ako sa smeje".
   Smiech.
"Len tam. Len vtedy."
   Aké je to stáť a pozvoľna sa ponárať do zeme?
"Neviem", odvrkla, "nikdy som sa nevynorila".
   Videl som, ako ti na hlave pristála obyčajná žlna.
"Nie, bol to len prelud , a vytrhol mi zopár vlasov na temene".
   Chcem ísť s tebou, povedz, smiem?

súvzťažné stupaje

tiahlom tiel

šmahlo

stúpavé napätie

a

úporné pohyby úponmi viet

odkryli rokliny

z úžľabín do slabín

vyhnali srieň

preň

obnaženým drôtom

pod jazyk

vyhorieť

Žil som bez rodičov a bez priateľky v malej garsonke. Matka ma vysťahovala z bytu akonáhle som dovŕšil vek osemnástich rokov. Dôvod bol prostý – ja som mal rád biely chleba a ona tmavý. Všetko ostatné sa od toho odvíjalo.

Nahliadaj cez škáru v stene -

opatrne, aby nebol počuť ani tvoj

zmrazený dych, ani tlkot ozývajúci sa

Zebra Poetry film festival je súčasťou najväčšieho európskeho festivalu v Európe Literaturwerkstatt Berlin. Je to festival zameraný iba na poéziu. Nasledujúce veci, sú minuloročnými víťazmi  súťaže, ktorú hodnotia dve medzinárodné poroty. A myslím, že nezaškodí predstaviť si občas niečo aj z tohoto zaujímavého spôsob využitia poézie. Možno – dúfam, sa niekto tomu bude venovať profesionálnejšie raz aj na Slovensku.

Všetky víťazné dielka nájdete tu – pre nemčiny zdatných (sú tam mená režisérov aj poetov):

Rád sa zdržiaval na schodiskách panelákov. Liepal sa na zábradlia natreté hnedou opadávajúcou farbou. Pozorne vnímal každé zavŕzganie vchodových dverí derúce sa skadiaľsi zospodu, každé žblnknutie privolaného výťahu. Niekedy len tak postával pri náhodných dverách a odpočúval rozhovory zvnútra. Zriedkakedy niečo zachytil. Najlepšie boli rodinné hádky. Kvalitné decibely.

tma umocnená nocou
na dvanásť
desatinných miest

a ty sa
opäť ukrývaš
na tom poslednom

Kĺby mi zaliala malta.

Do hrdla vzleteli

desiatky cholerických vrabcov.