uvodna VI. posobila sice trochu sablonovito a ani nijak nevynikala napadom, ale v porovnani s tym nasledujucim kvazipoetickym urecnenym balastom este predsa len slusne
keby si svoj pozoruhodny talent zrucne prepliest viacere dejove roviny do jedneho celku vyuzil na menej obchytany (a pre teba uz vyslovene kliseovity) motivicky ramec, celkom by som sa potesil (ale o moju radost ti zrejme nejde), chce to menej patosu a do dekorativnej roviny postaveneho lynchovskeho temna
z prvych piatich versov sa da vycitat evokacia dajakeho "neopohanskeho" ritualu - podla nazvu ide o iniciaciu, pri ktorom saman dajakym ostrym predmetom poznacuje tvar ucastnika/ov tejto iniciacie, posledne dva verse by mohli zobrazovat okamih(y) po iniciacii, prip. jej vysledok, ktorym je pokoj, uvolnenie, navracanie sa sveta do povodnych kolaji (hlina potichu schne), ba dokonca idylu ("kanec rozryva" ako prirodzene a odveke konanie - hoci tento vers je trochu dvojznacny, kedze kancova aktivita smeruje k narusovaniu - to sa prejavuje aj v konfrontacii so schnucou hlinou - zatial co hlina schne a teda pokojne lezi a zotrvava na mieste vystavena teplu, kanec zem - ju - rozryva), pre mna pozoruhodna basen - vizualne dobre posobi aj nazov
tou dialogickostou mi to pripomina niektore nedavne pokusy od ericka
pozri sa - nie som si isty, ci spojenie "utratit peniaze" je celkom presne, ale ak uz - tak ja som utratil peniaze na ovela vacsie blbosti, cize to nie su az take utratene peniaze (ale to uz mozno trochu zbytocne slovickarim) - ale ak sa pytas na to, preco som si to kupil, tak odpoved je pomerne jednoducha - pretoza ma zaujima psychoanalyza, Freud - jeho objavy povazujem za dost vyznamny (paradigmaticky) prelom v poznavani cloveka - ved aj surrealisti (ktorych mam v ucte) pracovali s jeho tezami (hoci on na nich pozeral cez prsty), toto vydanie vydala Slovenska akademia vied v roku 1966 a stalo 2 eura
k druhej otazke sa zatial nemozem vyjadrit, kedze som knihu este nestihol precitat
Horoskop orloje : ctrnact americkych basniku (C. Sandburg, E. Pound, W. Stevens, K. Rexroth, K. Patchen, E. Rolfe, L. Ferlinghetti, A. Ginsberg, G. Corso, L. Jones, J. DIckey, R. Brautigan, D. di Prima, S. Plathova) - prelozil Jan Zabrana
hej, mne je na jednej strane sympaticke, ze tie texty provokuju hentakych luzrov, ale na druhej strane sa ani mne tie texty nepacia, hoci z radikalne odlisnych dovodov
opat celkom vydarena vec - problem mam akurat hned s prvym slovom, kedze spojenie "nohy ma zaviedli" je dost banalne, samozrejme - je tu ten zaujimavy kontrast medzi fyzickymi nohami a "duchovnym" myslenim, ale aj tak
posledny vers ma tiez pobavil svojou necakanou autoreferencnostou, aj relativizujuci otaznik v tretom versi je fajn, basen v jednej rovine citam ako umnu plodivo-sexualnu sagu (luna, kos + nazov) - v druhej ako poeziu geormofologickych procesov
tato fragmentarizacia posobi na prvy pohlad patologicky (a preto provokativne) - akoby zostalo len niekolko taziskovych slov z komplexnejsieho celku - uspornost je tu dovedena skoro az na hranicu - ucelenejsie posobia len posledne dve dvojversia, priestor pre dohady a interpretacie je pomerne siroky - nadhadzuju sa tu skor take efemerne impulzy (suvisiace s redukciou, stlacanim, tesnostou) bez zasadneho a lahko uchopitelneho vyznamoveho ukotvenia, paci sa mi to
je tam pre mna niekolko svetlych momentov (najma posledne dva verse), ale viac raz mam skor pochybnosti - uz prvy lacnou absurdnostou poznaceny vers, aj to nahromadenie predpony "pra" v dalsom dvojversi sa mi zda mechanicke a ocakavatelne, treti odsek je velmi cudne (a nefunkcne) rozsekany - tato versova uprava dost vybocuje z celku, nehovoriac o tom zaverecnom komentatorskom versi - slove, stvrty a piaty vers vnasa do basne priamociarejsiu dikciu - akoby islo o odkaz na dajaky realny zazitok, hoci dost zasifrovany (prvej lezkyne? - vzhladom na wetterstein) - je to relativne zaujimava a osviezujuca zmena poetickeho ladenia, hoci jej skonkretnenie by mohlo vniest do basne cerstvejsi impulz
hladina alfa, silvova metoda a reiki tu tvoria rozmanite sposoby ezoterickych - meditacnych ci akych technik, v basni ich chapem skor ako enumeracie rozmanitych technik, nie ako na seba nadvazujuce aktivity, cize to hladanie kauzalnych suvislosti, ktore robis ty, sa mi zda neprimerane
prve dva verse nie su v rozpore s hladinou alfa - naopak su uplne v sulade s prejavmi stavu v hladine alfa - sam predsa pises, ze "v alfa hladine je mozog vypnuty" (to nie je sice pravda - mozog sa len nezaobera myslenim, ale dalej funguje) - cize formulacia cielenych versov je vylucena a aj orientacia (povedzme v priestore/zivote/politike atd.) sa vzhladom na to, ze ide o zmeneny stav vedomia, meni/komplikuje/znemoznuje
a vobec nerozumiem tomu, preco by niekto nemohol pisat o veciach, ktore v tej chvili, ked pise, prave nepreziva, resp. pisat o veciach, ktore su nerealne, resp. vykonstruovane, podla mna to nie je zapis realnej skusenosti (zda sa mi zvlastne pracovat s takymto predpokladom pri citani poezie), cize ani na to netreba klast taketo naroky
ja by som bol k tejto basni trochu viac kriticky - uz len ta prvoplanova slovna hra s flakmi - navyse druha moznost je nespisovna, to "zaboha" mi zase dost napadne pripomina jednu moju basen, ku ktorej som casom nadobudol dost kriticky vztah, a vobec cela ta poucujuco-didaktizujuco-vysvetlujuca roztahana dikcia, ktora zacina silniet tretim odsekom - cize s tretim a stvrtym odsekom by som nieco urobil - skrtal (najma tie uvadzajuce slovesa)
co sa tyka samej citacky, tak okrem seba som si zapamatal najma hasdrubala, ktory
zacinal ako prvy, bolo to take teatralne a trochu afektovane, ale k tej
jeho tvorbe sa to hadam aj hodi (a navyse som zistil, ze aky je has sympaticky, inteligentny a pekny chlapec), dalej som bol zvedavy na trolejbusa - v jeho prednese trochu drazdivo kontrastovala (detsky znejuca) farba hlasu a experimentalny raz textov, potom som si vypocul poriadne len kristufka - ukazky z jeho noveho romanu boli dost nezazivne, ale uryvok z jeho
romanu sepkar o reality show, ktorej podstatou bolo zaznamenavat
posledne slova ludi pred smrtou, bol celkom zabavny
v novom romboide sa jeden americky basnik (louis simpson) pekne navaza do beatnikov - v suvislosti s tymto tvojim textom sa mi vybavili z jeho textu dve slova - sentimentalne fnukanie
stale si myslim, ze kritika je dolezita, preto ju aj pisem (a citam a reflektujem), skor sa zamyslam nad tym, co by malo byt jej obsahom - predmetom (nikto tu vlastne nekritizuje tu basen po formalnej, ci akej stranke - vyhrady smeruju skor k tomu, ze autor zakotvil vo svojej poetike, ze uz neprekvapuje - ok, beriem, suhlasim, ale nemam dojem, ze je to nevyhnutne nestastie)
o tomto uvazujem uz dlhsie, hej, nepopieram, ze ta basen moze posobit schematicky (v intenciach akejsi mojej vlastnej poetiky), ale na druhej strane si hovorim, ze ci prave o to nejde, tvrdosijne budovat vlastnu poetiku, svoj jazyk, idiolekt, istym sposobom sa vysrat na ocakavania publika po comsi stale novom a prekvapujucom, vlastne nudit a to nudit programovo, pretoze vlastny program, plan je neporovnatelne dolezitejsi nez sposobovanie rozkose citatelom a citatelkam - nechcem, aby to znelo hlupo a egocentricky (mozno keby som tieto slova cital od niekoho ineho, tak si poviem, ze je to hlupak bez reflexie, a ze teda naco vobec svoje veci publikuje), ale mam dojem, ze po istych tvorivych peripetiach je takyto postoj celkom legitimny, navonok mozno pohodlny, ale v podstate pomerne tazky, lebo aj to triafanie do vlastnej poetiky (bez rezignacie na iste posuny a inovacie) je v mojom pripade (stale) relativne narocne, nesamozrejme, netrivialne, vycerpavajuce
zaciatok este ako tak, ale v okamihu, ako sa tam dostane "ona" (16. vers), tak uz to je ta tvoja klasicka ukecana poloha - ved uz tie dva verse "a ju, ako / nohami krája petržalské chodníky" su neuveritelne prozaicke klise, ak by to skoncilo 15. versom, je to celkom slusny text, takto je to zabita zlatanina
textu by pomohlo aj clenenie na odseky, resp. medzery medzi jednotlivymi odsekmi
ano, krytyk to napisal dost vystizne, tie okolnosti okolo publikovania su dost casto ponizujuce a hlupe, uz len v ramci casopisov sa deju rozmanite neprijemnosti (napriklad to, ze v romboide ti takmer po roku vyjdu basne bez toho, aby ti dali za cely ten cas vobec vediet), nie to este v pripade kniznych publikacii, ale aj tak si myslim, ze do istej miery by sa ludia s nemainstreamovou poetikou mali usilovat o atakovanie redakcii a vydavatelstiev, moze to mat totiz vplyv na posuvanie hranic tolerantnosti k inakosti
pre mna je podstatne najma to znepokojenie nad tym, ze priemerny autor dostane relativne prestizne ocenenie, a to pravdepodobne len vdaka tomu, ze ovela talentovanejsi a kvalitnejsi autori a autorky sa netlacia do publikovania, nie je to samozrejme problem a vina jt-ho, ale komplexnejsi problem na strane nepublikujucich autorov a autoriek, pripadnych odmietavych a nekompetentnych vydavatelstiev a nekompetentnej alebo vkusovo obmedzenej poroty, hrozostrasne je uz len to zdovodnenie, ktore hovori o "generacnej basnickej vypovedi" (http://www.sckn.cz/docs/tiskova_zprava_orten_vitez...) - lepsie zrkadlo pochybnej kvalifikacie a urovne poroty by sa hladalo tazko, a to laudatio Petry Hůlovej: "Budu osobní a řeknu, že mě jeho text jako jediný z těch, nominovaných na Ortenovu cenu, dojal k slzám. Konkrétně báseň Mamky. Který třiadvacetiletý básník zvolí jako téma rozsáhlé básně smutné padesátnice s odrostlými dětmi, místo aby opěval nebo zatracoval svou první, druhou, třetí lásku?" hulova nielenze (zjavne nevedomky) hovori o gyci, ale vlastne (zjavne nevedomky) relativizuje aj tu generacnost, hroza
ja som si vystacil s prvymi dvomi versami
uvodna VI. posobila sice trochu sablonovito a ani nijak nevynikala napadom, ale v porovnani s tym nasledujucim kvazipoetickym urecnenym balastom este predsa len slusne
keby si svoj pozoruhodny talent zrucne prepliest viacere dejove roviny do jedneho celku vyuzil na menej obchytany (a pre teba uz vyslovene kliseovity) motivicky ramec, celkom by som sa potesil (ale o moju radost ti zrejme nejde), chce to menej patosu a do dekorativnej roviny postaveneho lynchovskeho temna
vzdy mam nesmiernu radost z krizy, ktorej produktom je basen
z prvych piatich versov sa da vycitat evokacia dajakeho "neopohanskeho" ritualu - podla nazvu ide o iniciaciu, pri ktorom saman dajakym ostrym predmetom poznacuje tvar ucastnika/ov tejto iniciacie, posledne dva verse by mohli zobrazovat okamih(y) po iniciacii, prip. jej vysledok, ktorym je pokoj, uvolnenie, navracanie sa sveta do povodnych kolaji (hlina potichu schne), ba dokonca idylu ("kanec rozryva" ako prirodzene a odveke konanie - hoci tento vers je trochu dvojznacny, kedze kancova aktivita smeruje k narusovaniu - to sa prejavuje aj v konfrontacii so schnucou hlinou - zatial co hlina schne a teda pokojne lezi a zotrvava na mieste vystavena teplu, kanec zem - ju - rozryva), pre mna pozoruhodna basen - vizualne dobre posobi aj nazov
tou dialogickostou mi to pripomina niektore nedavne pokusy od ericka
vcera opat antikvariat:
markiz de sade: filozofia v budoari (vyber z filozofickych textov)
vojtech kondrot: stromy s nami tromi
pozri sa - nie som si isty, ci spojenie "utratit peniaze" je celkom presne, ale ak uz - tak ja som utratil peniaze na ovela vacsie blbosti, cize to nie su az take utratene peniaze (ale to uz mozno trochu zbytocne slovickarim) - ale ak sa pytas na to, preco som si to kupil, tak odpoved je pomerne jednoducha - pretoza ma zaujima psychoanalyza, Freud - jeho objavy povazujem za dost vyznamny (paradigmaticky) prelom v poznavani cloveka - ved aj surrealisti (ktorych mam v ucte) pracovali s jeho tezami (hoci on na nich pozeral cez prsty), toto vydanie vydala Slovenska akademia vied v roku 1966 a stalo 2 eura
k druhej otazke sa zatial nemozem vyjadrit, kedze som knihu este nestihol precitat
podstatnejsie antikvariatne nakupy za ostatne dva tyzdne:
Miroslav Marcelli: Priklad Barthes
Gilles Deleuze: Foucault
Richard Rorty: Filozofia a zrkadlo prirody
Walter Benjamin: Agesilaus Santander
Blazej Balaz: Na vychod od raja
Ars poetica 2006
Sigmund Freud: Totem a tabu
Horoskop orloje : ctrnact americkych basniku (C. Sandburg, E. Pound, W. Stevens, K. Rexroth, K. Patchen, E. Rolfe, L. Ferlinghetti, A. Ginsberg, G. Corso, L. Jones, J. DIckey, R. Brautigan, D. di Prima, S. Plathova) - prelozil Jan Zabrana
ktohovie - ide o minimalisticky ready-made otvoreny rozmanitym interpretaciam (ako dufam)
hej, mne je na jednej strane sympaticke, ze tie texty provokuju hentakych luzrov, ale na druhej strane sa ani mne tie texty nepacia, hoci z radikalne odlisnych dovodov
tak nazor toho trkvasa, ktory to nazval hnojom, by som urcite nebral ako relevantny
tu som nasiel z toho hablaka jednu ucelenu cast: http://www.dotyky.net/?p=965
preferujem ziadzu namiesto chtica
toto cislo RSL odporucam najma pre preklady Petra Macsovszkeho madarskych basnikov
opat celkom vydarena vec - problem mam akurat hned s prvym slovom, kedze spojenie "nohy ma zaviedli" je dost banalne, samozrejme - je tu ten zaujimavy kontrast medzi fyzickymi nohami a "duchovnym" myslenim, ale aj tak
doplnena a prepracovana verzia vysla vo Vlne c. 42/2010
klingonskej poezie na kila
posledny vers ma tiez pobavil svojou necakanou autoreferencnostou, aj relativizujuci otaznik v tretom versi je fajn, basen v jednej rovine citam ako umnu plodivo-sexualnu sagu (luna, kos + nazov) - v druhej ako poeziu geormofologickych procesov
prva polovica este ako tak slubna, ale od maku z pukliny nepresvedcive a kostrbate
tato fragmentarizacia posobi na prvy pohlad patologicky (a preto provokativne) - akoby zostalo len niekolko taziskovych slov z komplexnejsieho celku - uspornost je tu dovedena skoro az na hranicu - ucelenejsie posobia len posledne dve dvojversia, priestor pre dohady a interpretacie je pomerne siroky - nadhadzuju sa tu skor take efemerne impulzy (suvisiace s redukciou, stlacanim, tesnostou) bez zasadneho a lahko uchopitelneho vyznamoveho ukotvenia, paci sa mi to
je tam pre mna niekolko svetlych momentov (najma posledne dva verse), ale viac raz mam skor pochybnosti - uz prvy lacnou absurdnostou poznaceny vers, aj to nahromadenie predpony "pra" v dalsom dvojversi sa mi zda mechanicke a ocakavatelne, treti odsek je velmi cudne (a nefunkcne) rozsekany - tato versova uprava dost vybocuje z celku, nehovoriac o tom zaverecnom komentatorskom versi - slove, stvrty a piaty vers vnasa do basne priamociarejsiu dikciu - akoby islo o odkaz na dajaky realny zazitok, hoci dost zasifrovany (prvej lezkyne? - vzhladom na wetterstein) - je to relativne zaujimava a osviezujuca zmena poetickeho ladenia, hoci jej skonkretnenie by mohlo vniest do basne cerstvejsi impulz
niet sa o com hadat
cinne pricastie pritomne
to nie je prechodnik
hladina alfa, silvova metoda a reiki tu tvoria rozmanite sposoby ezoterickych - meditacnych ci akych technik, v basni ich chapem skor ako enumeracie rozmanitych technik, nie ako na seba nadvazujuce aktivity, cize to hladanie kauzalnych suvislosti, ktore robis ty, sa mi zda neprimerane
prve dva verse nie su v rozpore s hladinou alfa - naopak su uplne v sulade s prejavmi stavu v hladine alfa - sam predsa pises, ze "v alfa hladine je mozog vypnuty" (to nie je sice pravda - mozog sa len nezaobera myslenim, ale dalej funguje) - cize formulacia cielenych versov je vylucena a aj orientacia (povedzme v priestore/zivote/politike atd.) sa vzhladom na to, ze ide o zmeneny stav vedomia, meni/komplikuje/znemoznuje
a vobec nerozumiem tomu, preco by niekto nemohol pisat o veciach, ktore v tej chvili, ked pise, prave nepreziva, resp. pisat o veciach, ktore su nerealne, resp. vykonstruovane, podla mna to nie je zapis realnej skusenosti (zda sa mi zvlastne pracovat s takymto predpokladom pri citani poezie), cize ani na to netreba klast taketo naroky
hladina alfa nie je spanok, tiez nerozumiem kvoli comu presne pada zvysok basne
tak mozno nebudem az taky demon, za akeho ma povazujes
no hej, ale aj bez toho som bol zly uz dost
ja by som bol k tejto basni trochu viac kriticky - uz len ta prvoplanova slovna hra s flakmi - navyse druha moznost je nespisovna, to "zaboha" mi zase dost napadne pripomina jednu moju basen, ku ktorej som casom nadobudol dost kriticky vztah, a vobec cela ta poucujuco-didaktizujuco-vysvetlujuca roztahana dikcia, ktora zacina silniet tretim odsekom - cize s tretim a stvrtym odsekom by som nieco urobil - skrtal (najma tie uvadzajuce slovesa)
podla mna je to ok a vytvara to tvoju jedinecnost, a keby som si nebol isty, ze to nevezmes v zlom, tak to ani nehovorim
rozumiem
mas pravdu, trochu som rezignoval na vselijake tie vtipne vsuvky, zdalo sa mi akesi prijatelnejsie to rovno bez zlahcovania napalit do ludi
fotky od risa: http://picasaweb.google.sk/108306911827606937910/2...
co sa tyka samej citacky, tak okrem seba som si zapamatal najma hasdrubala, ktory zacinal ako prvy, bolo to take teatralne a trochu afektovane, ale k tej jeho tvorbe sa to hadam aj hodi (a navyse som zistil, ze aky je has sympaticky, inteligentny a pekny chlapec), dalej som bol zvedavy na trolejbusa - v jeho prednese trochu drazdivo kontrastovala (detsky znejuca) farba hlasu a experimentalny raz textov, potom som si vypocul poriadne len kristufka - ukazky z jeho noveho romanu boli dost nezazivne, ale uryvok z jeho romanu sepkar o reality show, ktorej podstatou bolo zaznamenavat posledne slova ludi pred smrtou, bol celkom zabavny
vdaka erikovi za pozvanie a pohotovu organizaciu
bez tych poslednych dvoch versov by sa to pokojne zaobislo
Pavel Zahrádka: Vysoké versus populární umění
tu je aj jedna recenzia: http://www.iliteratura.cz/clanek.asp?polozkaID=25815
nemyslim si opak
minimalisticky skvost
v novom romboide sa jeden americky basnik (louis simpson) pekne navaza do beatnikov - v suvislosti s tymto tvojim textom sa mi vybavili z jeho textu dve slova - sentimentalne fnukanie
stale si myslim, ze kritika je dolezita, preto ju aj pisem (a citam a reflektujem), skor sa zamyslam nad tym, co by malo byt jej obsahom - predmetom (nikto tu vlastne nekritizuje tu basen po formalnej, ci akej stranke - vyhrady smeruju skor k tomu, ze autor zakotvil vo svojej poetike, ze uz neprekvapuje - ok, beriem, suhlasim, ale nemam dojem, ze je to nevyhnutne nestastie)
tak potom nerozumiem tomu slovu "praveze"
a nieco take som niekde tvrdil? hovoril som o tom, ze som na to nerezignoval, nie ze sa mi to (najma z kratkodobreho hladiska) dari
o tomto uvazujem uz dlhsie, hej, nepopieram, ze ta basen moze posobit schematicky (v intenciach akejsi mojej vlastnej poetiky), ale na druhej strane si hovorim, ze ci prave o to nejde, tvrdosijne budovat vlastnu poetiku, svoj jazyk, idiolekt, istym sposobom sa vysrat na ocakavania publika po comsi stale novom a prekvapujucom, vlastne nudit a to nudit programovo, pretoze vlastny program, plan je neporovnatelne dolezitejsi nez sposobovanie rozkose citatelom a citatelkam - nechcem, aby to znelo hlupo a egocentricky (mozno keby som tieto slova cital od niekoho ineho, tak si poviem, ze je to hlupak bez reflexie, a ze teda naco vobec svoje veci publikuje), ale mam dojem, ze po istych tvorivych peripetiach je takyto postoj celkom legitimny, navonok mozno pohodlny, ale v podstate pomerne tazky, lebo aj to triafanie do vlastnej poetiky (bez rezignacie na iste posuny a inovacie) je v mojom pripade (stale) relativne narocne, nesamozrejme, netrivialne, vycerpavajuce
to nie je strach a hroza, to je literatura
skus si pozriet aj od hablaka leknin, mozno ta tam nieco zaujme
zvlastne, ale tu sa zhodnem s hal, toto rozsafne a marnive poetizovanie mi je bytostne cudzie
zaciatok este ako tak, ale v okamihu, ako sa tam dostane "ona" (16. vers), tak uz to je ta tvoja klasicka ukecana poloha - ved uz tie dva verse "a ju, ako / nohami krája petržalské chodníky" su neuveritelne prozaicke klise, ak by to skoncilo 15. versom, je to celkom slusny text, takto je to zabita zlatanina
textu by pomohlo aj clenenie na odseky, resp. medzery medzi jednotlivymi odsekmi
pointa, ktora moze vyznievat ako cynizmus rovnako ako budhizmus, sa mi pacila
ten americky film sa mi tam zda prehnany - s podobnymi kosami sa stretavam skor tuna v reale, ako v americkych filmoch
no ved prave, ze je aj o vybere, preto ten apel, aby ludia skusili poslat
co sa tyka druhej poznamky, tak neviem, o akych masturbacnych kecoch hovoris, ja som sa napriklad vobec neurobil a ani som to nezamyslal
ano, krytyk to napisal dost vystizne, tie okolnosti okolo publikovania su dost casto ponizujuce a hlupe, uz len v ramci casopisov sa deju rozmanite neprijemnosti (napriklad to, ze v romboide ti takmer po roku vyjdu basne bez toho, aby ti dali za cely ten cas vobec vediet), nie to este v pripade kniznych publikacii, ale aj tak si myslim, ze do istej miery by sa ludia s nemainstreamovou poetikou mali usilovat o atakovanie redakcii a vydavatelstiev, moze to mat totiz vplyv na posuvanie hranic tolerantnosti k inakosti
pre mna je podstatne najma to znepokojenie nad tym, ze priemerny autor dostane relativne prestizne ocenenie, a to pravdepodobne len vdaka tomu, ze ovela talentovanejsi a kvalitnejsi autori a autorky sa netlacia do publikovania, nie je to samozrejme problem a vina jt-ho, ale komplexnejsi problem na strane nepublikujucich autorov a autoriek, pripadnych odmietavych a nekompetentnych vydavatelstiev a nekompetentnej alebo vkusovo obmedzenej poroty, hrozostrasne je uz len to zdovodnenie, ktore hovori o "generacnej basnickej vypovedi" (http://www.sckn.cz/docs/tiskova_zprava_orten_vitez...) - lepsie zrkadlo pochybnej kvalifikacie a urovne poroty by sa hladalo tazko, a to laudatio Petry Hůlovej: "Budu osobní a řeknu, že mě jeho text jako jediný z těch, nominovaných na Ortenovu cenu, dojal k slzám. Konkrétně báseň Mamky. Který třiadvacetiletý básník zvolí jako téma rozsáhlé básně smutné padesátnice s odrostlými dětmi, místo aby opěval nebo zatracoval svou první, druhou, třetí lásku?" hulova nielenze (zjavne nevedomky) hovori o gyci, ale vlastne (zjavne nevedomky) relativizuje aj tu generacnost, hroza