pripomenulo Jamesovu Stomatologiu poezie (narazam na pouzitie akehosi "vymenovania") - to je ale len velmi povrchny prvy pohlad...
samotny text so mnou osobne nekomunikuje - mozno chyba prijmaca, neviem...miestami napadite obrazy, ktore u mna vsak budia dojem nefunkcnosti - akoby len chceli vyzerat za kazdu cenu zaujimavo.
mne osobne to evokuje nicenie vztahu - ludmila (teda ona) obohacuje svoj zivot materialistickymi vecami(pre mna ich symbolizuju zliatiny priemyselneho vzhladu,z ktorych vyraba sperky) a vtedy ma farma (jej a jeho -> vztah) obavy - nakolko sa jedna o farmu, je tam primarne spojenie s "pestovanim prirody"(zaujimave slovne spojenie,ale neviem ako inak vyjadrit moju myslienku), pricom priroda mi tu symbolizuje cistotu, cistu lasku dvoch ludi.
nasleduje vyrabanie tigrieho oka - oka selmy s dokonalym skokom...akasi kritika dnesneho zitia v urbanizovanej spolocnosti, kedy plati, ze vyhrava silnejsi - meni sa ludmila, meni sa na selmu, ktora zabija...ma dokonaly skok na dosiahnutie a zabitie obete - vztahu s clovekom, s ktorym pestovali "cistu lasku"
zaver ako keby sa snazil ist pomaly az na hranicu citoveho vydierania - pre mna vsak nie je tak dobre zvladnuty, aby to neprekazalo...
na jednej strane som si vedomy, ze pokial ma autor dostatocne skusenosti, moze zaver basne, ktory je podfarbeny citovym vydieranim velmi zaujimavo zarezonovat...
mne sa zaverecne dvojversie naopak velmi hodi do textu...
naznaky slovnych hraciek v predchadzajucich strofach uberaju text jednym smerom - a potom zrazu nasleduje vers s kamenom - ktory posobi ako velmi prijemna zmena - a co odcenujem, nie je tam ruptura, ktora by prekazala....zaverecne dvojversie sa mi hodi prave kvoli tomu, ze prijemne nadvazuje na vers s kamenom a zaroven mi pride zaujimave svojou "dvojsecnostou", kedy lodicky z papiera mozme brat za absolutny gyc a zaroven je citatel na pochybach, ci si to skutocne moze dovolit, pretoze klesanie lodiciek moze asociovat velmi zaujimave roviny...
text ako keby mal dve cepele - prva je do versa s kamenom a druha su klesajuce lodicky - vsetko pekne na jednom meci...
Mna osobne zaujali tieto pribehy uz po publikovani na madness a - ak sa nemylim - aj na pismaku, sa objavil niektory z nich. Dostavaju ma prvky magickeho realizmu, co by som vytkol, je mozno miestami nedotiahnuty prechod jeho myslienok, kedy splyvaju v jedno a stracaju sa jasne kontury pribehu.
"citatel bud kyvne alebo nie"
ja kyvnem
aj ked ako kritika ti to ani zdaleka nepomoze - som si toho plne vedomy
miestami naozaj prijemny a napadity text
http://www.souvislosti.cz/clanek.php?id=667
koniec znacne prekvapivy - ano!
pripomenulo Jamesovu Stomatologiu poezie (narazam na pouzitie akehosi "vymenovania") - to je ale len velmi povrchny prvy pohlad...
samotny text so mnou osobne nekomunikuje - mozno chyba prijmaca, neviem...miestami napadite obrazy, ktore u mna vsak budia dojem nefunkcnosti - akoby len chceli vyzerat za kazdu cenu zaujimavo.
nechapem za co
Zaujimave dovody miestami.
cisto pre zaujimavost - ak povazujes text za slaby, aky je dovod uverejnenia?doplnenie zbierky?
viem?
mne osobne je sympaticka naliehavost v zavere
za mierne neprehladne povazujem ciarky - ich funkcnost je vsak pri dalsom citani zrejma.
avsak povazujem absenciu niektorych velkych pismen (popripade dalsich ciarok) za mierne rozladujucu - aspon subjektivne
samozrejme, tomu plne rozumiem...
hlada cestu podobne ako mnoho inych
prijemna hravost versov mi imponovala
ak mozem pridat moju interpretaciu:
mne osobne to evokuje nicenie vztahu - ludmila (teda ona) obohacuje svoj zivot materialistickymi vecami(pre mna ich symbolizuju zliatiny priemyselneho vzhladu,z ktorych vyraba sperky) a vtedy ma farma (jej a jeho -> vztah) obavy - nakolko sa jedna o farmu, je tam primarne spojenie s "pestovanim prirody"(zaujimave slovne spojenie,ale neviem ako inak vyjadrit moju myslienku), pricom priroda mi tu symbolizuje cistotu, cistu lasku dvoch ludi.
nasleduje vyrabanie tigrieho oka - oka selmy s dokonalym skokom...akasi kritika dnesneho zitia v urbanizovanej spolocnosti, kedy plati, ze vyhrava silnejsi - meni sa ludmila, meni sa na selmu, ktora zabija...ma dokonaly skok na dosiahnutie a zabitie obete - vztahu s clovekom, s ktorym pestovali "cistu lasku"
mne sa osobne lubi prechod od prvej k druhej strofe - akoby tam bola mierna zmena stylu...
mne celkovo hej
nemyslim,ze sa to zda zvratene...
obcasna? v poslednej dobe sa mi zda tvoja prioritna...alebo?
Tato poloha ti nesmierne sedi
zaver ako keby sa snazil ist pomaly az na hranicu citoveho vydierania - pre mna vsak nie je tak dobre zvladnuty, aby to neprekazalo...
na jednej strane som si vedomy, ze pokial ma autor dostatocne skusenosti, moze zaver basne, ktory je podfarbeny citovym vydieranim velmi zaujimavo zarezonovat...
pri tomto texte mi to vsak prislo lacne...
mne sa zaverecne dvojversie naopak velmi hodi do textu...
naznaky slovnych hraciek v predchadzajucich strofach uberaju text jednym smerom - a potom zrazu nasleduje vers s kamenom - ktory posobi ako velmi prijemna zmena - a co odcenujem, nie je tam ruptura, ktora by prekazala....zaverecne dvojversie sa mi hodi prave kvoli tomu, ze prijemne nadvazuje na vers s kamenom a zaroven mi pride zaujimave svojou "dvojsecnostou", kedy lodicky z papiera mozme brat za absolutny gyc a zaroven je citatel na pochybach, ci si to skutocne moze dovolit, pretoze klesanie lodiciek moze asociovat velmi zaujimave roviny...
text ako keby mal dve cepele - prva je do versa s kamenom a druha su klesajuce lodicky - vsetko pekne na jednom meci...
pre mna rozhodne fajn
"vykrvacane" koniec kontinuity prijemne vystihuje - ako keby sa ruky dali odsrubovat a cez ne vyliat cely "zivot" ...
uvodny vers je zaujimavy opisom kontinuity ludskeho tela....
nasledujuce dvojversie mi svojou atmosferou pripomina texty od sue -
asociuju mi opustenost sprevadzajucu cele generacie (syn sedi pri posteli chorej matky napr.)
text prijemne navodzuje atmosferu - najma jeho ajhaiku "podcast"...
zaver asocioval futbal...zelene ticho a bolave kolena...
Mna osobne zaujali tieto pribehy uz po publikovani na madness a - ak sa nemylim - aj na pismaku, sa objavil niektory z nich. Dostavaju ma prvky magickeho realizmu, co by som vytkol, je mozno miestami nedotiahnuty prechod jeho myslienok, kedy splyvaju v jedno a stracaju sa jasne kontury pribehu.