Volám sa Sam a v mojom byte sa nachádza biela tyč. Dlhá, úzka biela tyč spájajúca všetky radiátory v paneláku. Zdanlivo odseparované spálne, samostatné bunky, a potom ešte tá tyč. Tyč, ktorá neguje akúkoľvek anonymitu, tyč, ktorou každý projektovaný zvuk presviští úplne rovnako cez všetky poschodia. Tyč, ktorou sa so mnou susedia odvážili komunikovať. Hudba nahlas - jeb, jeb. Záchvat; krik - jeb, jeb. Pach trávy - jeb, jeb. Zdeľovali mi tým: stíš si to. Prídeme a hodíme ťa pod studenú sprchu. Zavoláme políciu.

Porovnajte uvedené ukážky a stanovte diagnózu:

Ukážka č. 1: Ján Buzássy: Návod na použitie, čiže ako čítať verše (malé desatoro), zo zbierky Hra s nožmi (1965):

1. Prechádzaj sa jarným večerom sám až do úplného rozplakania
2. Počúvaj hudbu až do okamihu, kedy sa dostavia trhavé pocity v prstoch
3. Zvykni si prebudiť sa uprostred noci s pocitom, že treba bežať hasiť katedrálu
4. Prinúť svoje podvedomie, aby si ti snívalo iba o tom, ako sa prechádzaš po streche jedenásťposchodového domu
5. Pozeraj bez mihnutia oka na nahú ženu, až uvidíš zem na chrbte korytnačky
6. Maľuj tak dlho zem na chrbte korytnačky, až uvidíš nahú ženu
7. Líž med cez sklo, až kým nepocítiš bodnutie včely
8. Šepkaj tak dlho do ucha džbánu, až sa v ňom ozve voda
9. Čuchaj k dlani pravej ruky večer v aleji gaštanov, až kým ucítiš vôňu človečiny
10. Siahaj do tmy, až kým nenahmatáš malú porcelánovú panenku
11. Cvič tak dlho svoje zmysly, až na jazyku ucítiš sám seba

Ukážka č. 2: Ján Buzássy: Latinská omša, uverejnené v literárnej prílohe Katolíckych novín Iluminácie (2011):

Glória, znie chór pod kostolnú klenbu,
vznáša sa, ženské hlasy jasali
až hore k nebu, kde len ticho šepnú,
hneď ich jas nadpozemský zahalí.

Mužský hlas sa len dolu odhodláva
stúpnuť tam, kde spievajú anjeli,
Glória in excelsis Deo, sláva
znie aj tu, kde sme krásou zamreli.

I

dva odtlaky na nohách, dva odtlaky na šialene spotených nohách, tak týmto to teda začína, Pupok. zodral si si kožu z brušiek prstov. ako teraz identifikujú tvoj odtlačok? už ťa nikam nepustia. si stratený, Pupok, držíš sa toho pojebaného prepoteného matracu, akoby to bolo posledné hmotné teleso valiace sa nekonečnou vesmírnou čerňou, zmieta ťa na ňom, vyzeráš, akoby si padal, Pupok, lenže ako môžeš padať, keď ležíš? matrac sviští rýchlosťou svetla cez prázdny priestor, v ktorom sa kedysi ako kaluže rozťahovali a rozlievali brutálne červené planéty, hviezdy, hmloviny atď.

ako sa to robí smiali sa

mám šikovné ruky smial sa

vezme sa priloží atď.

praž. jezul. sa vezme vyzlečie utrie opláchne oblečie

šikovné ruky

pipula smeje sa

Istou kozmickou rýchlosťou sa odpútaš

od povrchu – ani nútro zemské

ti už neimponuje

šmahom komplikovanej ruky

zahodíš dosiahnutý evolučný stupeň

presekneš niekoľko eónov súčasne

náhle

sa ocitneš uprostred kaledónskeho vrásnenia,

jednoduchým výškrabom

cielene zasiahneš do kambrickej explózie

-

- s uvoľnením skonštatujeme

zánik prvej

aj druhej osoby

singuláru