Názov má dikciou (hlavne slovíčkom "top") pripomínať články, ktoré vytvárajú senzácie a rebríčky z ničoho, kategorizujú a hodnotia takmer čokoľvek. V texte sa kombinujú princípy tvorby rebríčkov, hodnotení a v kombinácii s vážnou témou, akou je vojna, vzniká text poukazujúci na absurdnosť takéhoto princípu.
Jednotlivé argumenty s iróniou pracujú so "sprievodnými" javmi vojny ako so samotnou vojnou, ako sa zväčša vníma, t. j. boj, bitka, krviprelievanie atď. Sú nimi umelecká činnosť s vojnovou tematikou, vlna vlastenectva, konšpirácie o vodcoch atď.
V texte sú aj celkom nevývážené miesta. Body 6. a 7. Neviem, či v tomto prípade možno hovoriť o argumentoch pre začatie vojny. Je v nich badať úsilie o iróniu (v nadväznosti na predchádzajúce body), no na druhej strane nespĺňajú stanovené kritérium, nejde o argumenty. Zatiaľ čo z bodov 1. - 5. plynú výhody pre začatie konfliktu, z posledných dvoch vôbec. Možno by stačilo len prvých 5 alebo zmeniť posledné dve.
Tiež sa mi zdá, že v texte pokrivkáva štylistika. Niektore body sa mi vidia celkom nemotorné. Možnože ide o tvoj spôsob vyjadrovania, neviem. Skôr sa mi tu však žiada striktnejší a chladnejší (odborný) štýl. Žeby ale išlo o snahu napodobniť aj jazyk tých článkov. Neviem.
To ešte neviem, dozviem sa po 3. januári, predpokladám však, že bude možné pozorovať všetky aktivity pána predsedu v čase otváracích hodín, t. j. utorok - piatok od 9:00 do 17:00 a cez víkend od 13:00 do 18:00. Jedine v pondelok býva galéria zatvorená. Myslím, že je to celkom dobrá cesta k transparentnosti.
Chvalabohu, už tam nikto nekupuje skrutkovače za štyristo eur a takzvané artefakty, ktoré vzbudzujú len odpor. Keď sa poslanci dozvedeli, čo niektorí považovali za umelecké diela a čo chceli nakupovať za verejné prostriedky, tak boli zhrození...
Kuchárov-performerov som nevidel, išiel som na vlak. Interpretácie Cageových skladieb boli fajn, trvalo to asi 45 minút. Príhovory mykológa a estetika boli krátke (tak 5 minút) a viac-menej nič nepovedali. Okrem toho tam bola aj malá výstava pre Cagea (rôzne parafrázy jeho diela atď.). A temer som zabudol, pri vstupe som dávali perníky v tvare huby.
Mne tam nič neprekážalo. Možno v prvej básni bolo trochu ťažšie sa v tom zorientovať. To je ale možno problém čitateľa, ale možno má na tom podiel aj autor.
Nosnými sú hlavne geologické procesy/pojmy, ich enumerácia a navrstvenie na jednom mieste vytvárajú špecifický priestor/bod (singularitu), kde sa zrazu všetko rúca a nič nie je na svojom mieste. Najskôr sa zdá akoby sa tu prezentovala predstava apokalypsy, ktorá je zapríčinená jedným indivíduom, takto sa to môže zdať, že pôjde napr. o boha. Záverečné verše ale odvracajú pozornosť od celosvetovej apokalypsy a presúvajú ťažisko skôr ku koncu ľubostného vzťahu ("zánik prvej a druhej osoby singuláru" = ja a ty, zostáva 3. os. sing. = on a ona, čo evokuje odcudzenie). Takto sa pôvodný obraz deštrukcie sveta mení na zrútenie vnútorného sveta subjektu. Ide vlastne o modifikované frázy typu "už nie je žiadne my" s prihliadnutím na podobnosť výrazov singularita a singulár.
Pobrežný výskum som nečítal. Súčasťou zbierky je tiež aj nejaké cédéčko. Zdá sa mi ale, že som niekde počul alebo čítal, ako o tejto zbierke M. Habaj hovoril ako o jej doteraz najlepšej. Ktohovie.
Ako by išlo o prevzaté profily užívateľov z nejakého gastronomického webu alebo zoznamky pre kulinárov. Prevzatá je keď tak iba časť, keďže sú tam rôzne, na prvý pohľad nenápadné, komentáre, napr. frustrácia, skromnosť na konci každého profilu, ale niečo je zakomponované aj očividnejšie, napr. 11-ročná prostitútka. Pre text je dosť dôležitá aj kategória, v ktorej je zaradený - report. Report opäť navodzuje pocit reálneho, podobne ako prevzatie z profilu, a dôveryhodného a k tomu prispievajú aj záverečné formulky. Tie však nie sú vyplnené a tým pádom zároveň dôveryhodnosť strácajú, lebo ktokoľvek by to mohol prehlásiť za vlastné. Takéto privlastňovanie tiež indikuje názov, prikazuje nám vytlačiť text. Mám dojem, že by mohlo ísť o ironizáciu postupu readymade.
Jedna z najhorších akcií, na ktorých som bol. Ak teda nebola tou najhoršou. Absolútny chaos, nič nemali pripravené, chabá improvizácia.
M. Hamada vlastne iba čítal doslov z novej knihy Ján Ondruš (súborné dielo, vyšlo v Kalligrame).
M. Ondruš nič nepovedal, iba nám ho predstavili.
I. Štrpka bol vraj chorý a neprišiel.
Z. Rédey. Hrozný prejav. Ale aspoň sa snažil vyvolať diskusiu, keď trošku kritizoval tú publikáciu, že tam chýbajú pôvodné vydania zbierok a obsahuje iba Ondrušom prepracované básne z "poslednej ruky". Na to mu stihol Hamada iba raz odpovedať, lebo večer už mal končiť a moderátor sa to pokúšal naznačiť, na čo sa Hamada nasral, že mu stále berie mikrofón.
I. Kováč odmietol používať mikrofón: "Elektrika do poézie nepatrí." Pričom keď niečo vravel, tak ho nikto nepočul.
No a Markovičova zhudobnená verzia jednej Ondrušovej básne bola iba ďalšia rozpačitá a kostrbatá vsuvka.
Povodne bol hlavnou postavou basne Gottwald a nie Ronaldo. Islo viac-menej iba o moju zabavku, uz samotne soc. basne mi pripadaju dost vtipne a tak som sa pohral. Nepopieram, ze basen moze vyznievat nudne, ale vacsina tychto (a nie len tychto soc.) ani nemala ambiciu zabavat, vtipkovat. Ucelom bola adoracia, ktora vsak vyznieva vtipne.
Nebolo iného východiska, vedený prapôvodnou prirozdenosťou som postupovať inak nemohol. Priviedla ma až k nevyhnutnej (prvoplánovej) syntéze podobne ako to dopadlo s chorvátskymi konolistami a ich splynutím so slovenským etnikom. Dobrá výhovorka?
Svojou obyčajnosťou (triviálnosťou) a v podstate nulovou pointou by mohlo ísť aj o akúsi koláž (podobne ako u Jamesa). No v tomto prípade je to celistvejšie a naozaj ide o nejakú poviedku alebo príbeh. Neobjavujú sa ani žiadne zjavné paradoxy atď. Napadlo mi tiež, že si sa inšpiroval D. Antinom (Definície a meditácie) prípadne Fluxom, najmä rezignáciou či zanevretím na všetky hodnoty texty (idea, obraznosť a celková estetika).
Po úvode so stromom a poľom som predpokladal, že to skĺzne k prostému opisu jednotlivých (šiestich) ciest. Našťastie sa to nepotvrdilo. Situácia je to pomerne tradičná, vylodenie na neznámom ostrove, čudný kmeň, čudný rituál...
Celkom sa mi pozdáva taký náznak zacyklenia.
Btw Pri dvojke som sa zabavil, keď som to trocha poprevracal s tými genitáliami a pevným zvieraním rúk.
Tento text je zrejme súčasťou akéhosi "cyklu", beriem do úvahy už predtým uverejnené básne o prírodno-reflexívnej lyrike, predchádzajúci text o Romboide, prípadne báseň o Hevierovi a cene AOSS, ktoré sa orientujú na kritiku zabehnutých systémo v poézii a hlavne si robia zo všetkého srandu. Pekne provokačné a rebelantské.
BTW: Hneď som si spomenul na názov Mihálikovej zbierky Vzbúrený Jób. Nečítal
som ju, ani netuším o čom to je, ale ten názov mi pripadá strašne
vtipný. V spojitosti s týmto textom mi to pripadá ešte viac vtipné.
V oboch prípadoch ide o námety na krátkometrážny animovaný film, dialógy neboli zaradené z praktických dôvodov. Nemôžem povedať, že by mi v týchto prípadoch išlo o originalitu alebo o nekonvenčnejší dramatický pokus.
Názov má dikciou (hlavne slovíčkom "top") pripomínať články, ktoré vytvárajú senzácie a rebríčky z ničoho, kategorizujú a hodnotia takmer čokoľvek. V texte sa kombinujú princípy tvorby rebríčkov, hodnotení a v kombinácii s vážnou témou, akou je vojna, vzniká text poukazujúci na absurdnosť takéhoto princípu.
Jednotlivé argumenty s iróniou pracujú so "sprievodnými" javmi vojny ako so samotnou vojnou, ako sa zväčša vníma, t. j. boj, bitka, krviprelievanie atď. Sú nimi umelecká činnosť s vojnovou tematikou, vlna vlastenectva, konšpirácie o vodcoch atď.
V texte sú aj celkom nevývážené miesta. Body 6. a 7. Neviem, či v tomto prípade možno hovoriť o argumentoch pre začatie vojny. Je v nich badať úsilie o iróniu (v nadväznosti na predchádzajúce body), no na druhej strane nespĺňajú stanovené kritérium, nejde o argumenty. Zatiaľ čo z bodov 1. - 5. plynú výhody pre začatie konfliktu, z posledných dvoch vôbec. Možno by stačilo len prvých 5 alebo zmeniť posledné dve.
Tiež sa mi zdá, že v texte pokrivkáva štylistika. Niektore body sa mi vidia celkom nemotorné. Možnože ide o tvoj spôsob vyjadrovania, neviem. Skôr sa mi tu však žiada striktnejší a chladnejší (odborný) štýl. Žeby ale išlo o snahu napodobniť aj jazyk tých článkov. Neviem.
Hlavne mi prisiel vtipny ten text. Uz umiestnenie nazvu na plagate je premyslene.
Pod stromom:
Rúžičková - Práce a intimita
Calvino -Keď cestujúci jednej zimnej noci
Eco - Ostrov včerajšieho dňa
Berďajev - Pramene a zmysel ruského komunizmu
Tovar
Včera som zrovna narazil na túto výzvu:
A teraz ďalší zaujímavý projekt.
To ešte neviem, dozviem sa po 3. januári, predpokladám však, že bude možné pozorovať všetky aktivity pána predsedu v čase otváracích hodín, t. j. utorok - piatok od 9:00 do 17:00 a cez víkend od 13:00 do 18:00. Jedine v pondelok býva galéria zatvorená. Myslím, že je to celkom dobrá cesta k transparentnosti.
http://trnava.sme.sk/c/6636691/mikus-devastacii-ga...
Kuchárov-performerov som nevidel, išiel som na vlak. Interpretácie Cageových skladieb boli fajn, trvalo to asi 45 minút. Príhovory mykológa a estetika boli krátke (tak 5 minút) a viac-menej nič nepovedali. Okrem toho tam bola aj malá výstava pre Cagea (rôzne parafrázy jeho diela atď.). A temer som zabudol, pri vstupe som dávali perníky v tvare huby.
Zatiaľ neviem o čo ide, zajtra hádam zistím.
Tento autor bol dokonca taký prefíkaný, že absolutne nedal znať, že by mohlo ísť o niečie cieľavedomé dielo. Nik sa k nemu zatiaľ nehlási.
pôsobí to ako taký prúd asociácií
alebo veku
Mne tam nič neprekážalo. Možno v prvej básni bolo trochu ťažšie sa v tom zorientovať. To je ale možno problém čitateľa, ale možno má na tom podiel aj autor.
Zručne napísané.
Pobavilo.
Je to axióma a tej sa držím.
Nosnými sú hlavne geologické procesy/pojmy, ich enumerácia a navrstvenie na jednom mieste vytvárajú špecifický priestor/bod (singularitu), kde sa zrazu všetko rúca a nič nie je na svojom mieste. Najskôr sa zdá akoby sa tu prezentovala predstava apokalypsy, ktorá je zapríčinená jedným indivíduom, takto sa to môže zdať, že pôjde napr. o boha. Záverečné verše ale odvracajú pozornosť od celosvetovej apokalypsy a presúvajú ťažisko skôr ku koncu ľubostného vzťahu ("zánik prvej a druhej osoby singuláru" = ja a ty, zostáva 3. os. sing. = on a ona, čo evokuje odcudzenie). Takto sa pôvodný obraz deštrukcie sveta mení na zrútenie vnútorného sveta subjektu. Ide vlastne o modifikované frázy typu "už nie je žiadne my" s prihliadnutím na podobnosť výrazov singularita a singulár.
Pobrežný výskum som nečítal. Súčasťou zbierky je tiež aj nejaké cédéčko. Zdá sa mi ale, že som niekde počul alebo čítal, ako o tejto zbierke M. Habaj hovoril ako o jej doteraz najlepšej. Ktohovie.
Nie, v Trnave.
Ako by išlo o prevzaté profily užívateľov z nejakého gastronomického webu alebo zoznamky pre kulinárov. Prevzatá je keď tak iba časť, keďže sú tam rôzne, na prvý pohľad nenápadné, komentáre, napr. frustrácia, skromnosť na konci každého profilu, ale niečo je zakomponované aj očividnejšie, napr. 11-ročná prostitútka. Pre text je dosť dôležitá aj kategória, v ktorej je zaradený - report. Report opäť navodzuje pocit reálneho, podobne ako prevzatie z profilu, a dôveryhodného a k tomu prispievajú aj záverečné formulky. Tie však nie sú vyplnené a tým pádom zároveň dôveryhodnosť strácajú, lebo ktokoľvek by to mohol prehlásiť za vlastné. Takéto privlastňovanie tiež indikuje názov, prikazuje nám vytlačiť text. Mám dojem, že by mohlo ísť o ironizáciu postupu readymade.
Parafráza: Miško dáva poézii 120 percent
Mám pre teba námet: trénerský tandem Hipp - Griga, ale pozor, už vzniklo niekoľko dobrých textov, tu.
Jedna z najhorších akcií, na ktorých som bol. Ak teda nebola tou najhoršou. Absolútny chaos, nič nemali pripravené, chabá improvizácia.
M. Hamada vlastne iba čítal doslov z novej knihy Ján Ondruš (súborné dielo, vyšlo v Kalligrame).
M. Ondruš nič nepovedal, iba nám ho predstavili.
I. Štrpka bol vraj chorý a neprišiel.
Z. Rédey. Hrozný prejav. Ale aspoň sa snažil vyvolať diskusiu, keď trošku kritizoval tú publikáciu, že tam chýbajú pôvodné vydania zbierok a obsahuje iba Ondrušom prepracované básne z "poslednej ruky". Na to mu stihol Hamada iba raz odpovedať, lebo večer už mal končiť a moderátor sa to pokúšal naznačiť, na čo sa Hamada nasral, že mu stále berie mikrofón.
I. Kováč odmietol používať mikrofón: "Elektrika do poézie nepatrí." Pričom keď niečo vravel, tak ho nikto nepočul.
No a Markovičova zhudobnená verzia jednej Ondrušovej básne bola iba ďalšia rozpačitá a kostrbatá vsuvka.
Povodne bol hlavnou postavou basne Gottwald a nie Ronaldo. Islo viac-menej iba o moju zabavku, uz samotne soc. basne mi pripadaju dost vtipne a tak som sa pohral. Nepopieram, ze basen moze vyznievat nudne, ale vacsina tychto (a nie len tychto soc.) ani nemala ambiciu zabavat, vtipkovat. Ucelom bola adoracia, ktora vsak vyznieva vtipne.
Nebolo iného východiska, vedený prapôvodnou prirozdenosťou som postupovať inak nemohol. Priviedla ma až k nevyhnutnej (prvoplánovej) syntéze podobne ako to dopadlo s chorvátskymi konolistami a ich splynutím so slovenským etnikom. Dobrá výhovorka?
Väzeň štatistiky.
Prapôvodná prirodzenosť nepozná prvoplánovosť. Deje sa pre samú seba.
Už na tom "pracujem", len v inom texte.
Svojou obyčajnosťou (triviálnosťou) a v podstate nulovou pointou by mohlo ísť aj o akúsi koláž (podobne ako u Jamesa). No v tomto prípade je to celistvejšie a naozaj ide o nejakú poviedku alebo príbeh. Neobjavujú sa ani žiadne zjavné paradoxy atď. Napadlo mi tiež, že si sa inšpiroval D. Antinom (Definície a meditácie) prípadne Fluxom, najmä rezignáciou či zanevretím na všetky hodnoty texty (idea, obraznosť a celková estetika).
F. Nietzsche - Antikrist
S. Kierkegaard - Svudcuv dennik
R. Queneau - Zazi v metre
Angažovaná poézia?
Martin Furmanik
http://www.martinfurmanik.sk/
http://citanie.madness.sk/literarnatema-36800.php
Hlavne téma na čítaní...
klasika
Po úvode so stromom a poľom som predpokladal, že to skĺzne k prostému opisu jednotlivých (šiestich) ciest. Našťastie sa to nepotvrdilo. Situácia je to pomerne tradičná, vylodenie na neznámom ostrove, čudný kmeň, čudný rituál...
Celkom sa mi pozdáva taký náznak zacyklenia.
Btw Pri dvojke som sa zabavil, keď som to trocha poprevracal s tými genitáliami a pevným zvieraním rúk.
vidím, že bol nábor
Skús v Artfore:
http://www.artforum.sk/catalog/:pobrezny-vyskum--c...
Aj Pobrežný výskum už máš?
Už mi iba tá čítačka chýba :)
max. 30 dní
Tento text je zrejme súčasťou akéhosi "cyklu", beriem do úvahy už predtým uverejnené básne o prírodno-reflexívnej lyrike, predchádzajúci text o Romboide, prípadne báseň o Hevierovi a cene AOSS, ktoré sa orientujú na kritiku zabehnutých systémo v poézii a hlavne si robia zo všetkého srandu. Pekne provokačné a rebelantské.
BTW: Hneď som si spomenul na názov Mihálikovej zbierky Vzbúrený Jób. Nečítal som ju, ani netuším o čom to je, ale ten názov mi pripadá strašne vtipný. V spojitosti s týmto textom mi to pripadá ešte viac vtipné.
Ešte by sa hodilo poslať to do redakcie Romboidu, alebo už sa stalo?
Možnože ak by si to opäť maximálne zredukovala (ako v predchádzajúcich básňach na membráne)...
Áno
:)
OK, beriem do úvahy
Momentálne to skôr vidím iba v teoretickej rovine, ale istá pravdepodobnosť tam je. Napokon, možno zosnujem aj iné, vydarenejšie kúsky.
V oboch prípadoch ide o námety na krátkometrážny animovaný film, dialógy neboli zaradené z praktických dôvodov. Nemôžem povedať, že by mi v týchto prípadoch išlo o originalitu alebo o nekonvenčnejší dramatický pokus.
Laco Kerata - Rádiové hry
Peter Šulej - Prvá trilógia (Porno/Kult/Pop)
Dosť krkolomné
Dosť ma to nudilo, ale predpokladám, že práca svoj účel splnila.