Podľa mňa dosť veľa zbytočností, zišlo by sa to preškrtať (druhá strofa) a zbaviť to prvoplánových asociácií (napr. zátvorka v tretej strofe, zrejme aj záver). Ťažko povedať, či by to textu vôbec pomohlo. Zdá sa mi, že to je len taký zhluk nápadov. Len akási rozpracovaná a nedotiahnutá záležitosť.
Názov je na jednej strane síce alúziou (dosť otvorenou) na zbierku D. Rebra Okamih pred dopadom, na druhej strane (ako to potvrdzuješ v komente) je však aj ironickým pomenovaním vlastnej metódy. Nesie teda akúsi ambivalenciu - ironizuje či zosmiešňuje nielen cudzí projekt ale aj ten vlastný.
Nemusí však ísť priamo o reakciu na Rebrovu zbieru, skôr sa mi vidí, že sa tu reaguje na niektoré jeho vyjadrenia. Konkrétne o nadčasovosti poézie: "analyzovanej Kucbelovej zbierky, ktorá pre svoje (i tu analyzované) kvality rozhodne nezostarne" alebo "tento typ poézie je pritom značne ohrozený krátkou „dobou spotreby“" (http://www.glosolalia.sk/news/derek-rebro-s-poznaj...). Tieto grafiky potom môžeme pokojne chápať ako vyhrotenie takýchto postojov a teda: všetko, čo "zostarne" a je "ohrozené dobou spotreby" expiruje a premení sa na odpad končiaci v smetnom koši.
V tomto svetle je skutočne výstižná použitá metóda a miesto, kde boli grafiky uverejnené. A navyše aj priamym odkazovaním na Rebra (a prípadne aj jeho zbierku), ktorý "zostarne" a teda (s nadhľadom) je "ohrozený dobou spotreby" a konečnosťou sa iba umocňuje pocit efemérnosti, odpadovosti, druhotnosti.
Podobnými úvahami by sme sa mohli dokonca prepracovať napr. k problému telesnosti...
Na prvý pohľad celkom banálne (názov vo mne spočiatku vzbudil nedôveru, zdal sa mi veľmi povrchný a prvoplánový) a nezáživné dielo môže skrývať zaujímavé interpretácie.
Brainstorming pri Tv novinach. Asociacie v kombinacii s povodnymi floskulami zo spravodajstva. Hoci basen poukazuje na vyprazdnenost tohto formatu, zda sa mi, ze akoby to robila len jej mechanivkym preberanim.
Báseň spracúva problém výpovede a kladie si otázku, či je možné básňou/textom o čomsi vypovedať. Čiastočná odpoveď sa nám dostáva už pri prvom pohľade na báseň, kt. nie je obyčajným textom ale tiahne ku grafickej/vizuálnej podobe. Slová tu využíva aj ako stavebný materiál ale ponecháva im aj ich význam.
Koncentráciou slov na jednu kopu do jedného relatívne uzavretého priestoru, kt. sa zdôrazňuje šípkami, práca ironizuje svoje vlastné deklarované úsilie z názvu ("z tohto textu je potrebné vyťažiť čo najviac"). Napokon prichádzame k pochybovačnému záveru - vypovedať o niečom zmysluplnom (v tradičnom chápaní: politika - "harabin", partnerské vzťahy - "sex", "milujem ťa") je vlastne nemožné a snaha vyjadriť sa ku všetkému je márna - "atď." (v roztrieštenej podobe).
Ženské telo v grafe nahrádza (alebo kopíruje) pôvodnú krivku. Merná jednotka gr tu reprezentuje nie mernú jednotku, v kt. sa zvykne uvádzať cena zlata, ale mení sa pôvodné slovo, z kt. vznikla. V kontexte básne reprezentuje gr anglické slovíčko girl (dievča).
Obrazová časť potom nesie informáciu s kritickým či ironizujúcim ostňom. Môže ísť o analýzu existencie bytosti z mainstreamu - zlatokopky, alebo aj o kritickú reflexiu jazyka investičných analytikov.
Textová časť tiež nadväzuje na iróniu obrazovej. Prvý odstavec viac korešponduje s grafom, komentuje to, čo na ňom vidíme. Pričom sa však do istej miery pohráva s tradičným chápaním grafov. Ako som už napísal, ženské telo tu nahradilo pôvodnú krivku grafu (čo je tiež ironický komentár) a to otvára možnosti pre alternatívne čítanie údajov z grafu. Deje sa to tak, že postupujeme od "zlatých chlpov" a "zlatých reťazí" k "zúbkom". Dôraz sa tu kladie na veci, kt. možno viac-či menej priamo vidieť na grafe, čo sa mi zdá trocha škoda, nejaký posun by tu nezaškodil.
Druhý odstavec sa venuje problematike uskladnenia cenných kovov. Tu sa takisto stretávame s kritickým pohľadom. Tentoraz (alebo opäť) to môže byť napr. komentovanie stereotypov o partnerke ako okrase, to sa však ihneď neguje pridaním do textu "partnera" a to poukazuje na širšie chápanie človeka ako priestoru/prostriedku pre investície. V závere sa ešte text stihol vysmiať T. Ulejovi za cenu I. Krasku, kt. sa tu chápe iba ako investícia alebo spôsob uchovávania hodnoty (nie však v zmysle uchovávania umeleckej hodnoty).
Na textovej časti básne by som ešte popracoval, zdá sa mi to zbúchané veľmi narýchlo, o čom ma presviedčajú aj chybné čiarky. Zdá sa mi, že, hlavne v prvej časti textu, to kĺže veľmi po povrchu grafickej časti (ako som to už naznačil vyššie). Navyše sa mi zdá text trocha nesúrodý ako celok, napríklad mi chýba väčšie spojenie medzi T. Ulejom a zvyškom textu. To by mi v básni veľmi neprekážalo, avšak v texte, kt. sa usiluje dikciou približiť skôr k jazyku ekonomických analytikov, to vidím ako mínus.
Názov vtipne ironizuje pojem astrálneho cestovania. Naopak, "nekonečník" a "análne telo" sú zasa prvoplánové a aj dosť trápne slovné hračky (hádam by bolo aj vtipnejšie ponechať tam len "konečník" a pôvodné "astrálne telo"). Ešte by som na tom popracoval, páči sa mi však snaha prepojiť "duchovnú" záležitosť s niečím iným (napr. niečím telesným).
len ma zaujímalo, či tomu predchádzal aj nejaký "výskum" alebo či ide o jednu z viacerých podobných prác (lebo pri väčšom cykle by sa dalo predpokladať dlhodobejšie sledovanie a pod.)
Zaujalo ma to po jazykovej stránke. Hoci je jazyk textu pomerne jednoduchý, využíva bežne používanú lexiku, s takýmto "okliešteným" slovníkom sa v texte podarilo vybudovať veľmi originálnu obraznosť, kt. nie je len efektná.
Zaujímavá je tiež snová rovina, v kt. sa text nesie. Akoby sa niesol medzi jednoduchými predstavami ako čímsi abstraktným a v niektorých miestach akoby sa zase tieto predstavy zhmotňovali. Nevieme čo sa otváralo, čo sa dá spočítať, čo lyrický subjekt uvidí a potom vzápätí sa zjavuje prirodzenie a veterník.
K jednoduchosti, s akou text vyznieva, zrejme prispieva aj pomerne triviálny námet s "putovaním" od A do B.
V podstate si to vystihol. Kde je vsak hranica epigonstva, derivatu alebo len inspiracie? Ako narabat s citatmi, parafrazami atd.? Musia vyzniet sofistikovane, maju len odkazovat na inspiracny zdroj, maju posuvat text do inych rovin, ked uz citujem, musi ist o nevyhnutnost? Maju vystupovat ako vyssia autorita, zaruka?
No, narazka na EHK je dost priamociara, co nakoniec moze posobit aj ako jeho obrana. Predmetom textu bola vsak predovsetkym GJK, Beskid je len vedlajsi produkt.
Do istej miery s tebou suhlasim. Treba vsak brat do uvahy aj to, ako sa prezentuje posobenie Beskida v GJK (nakup skrutkovacov a inych um. diel za tisice eur). Potom sa mi zdalo vhodnejsie pracovat s variantov zleho Beskida, kt. robi podlosti aj v Kosiciach. V ramci daneho stylu sa mi zda, ze je to legitimny postup.
To je jasne, tato moja aktivita si nenarokovala na komplexne zmapovanie celého obdobia. Napokon, už v názve je vymedzenie obdobia. Mimochodom, aj v tomto období, resp. po ´48 sa objavili celkom zaujimave kriticke texty v Tvorbe, napr. recenzia na Mináčov román Včera a zajtra, v kt. autor kritizoval schematizmus sorely, E. B. Lukáč uverejnil cyklus básní Desatoro, kde v posledných veršoch dáva akokeby výstrahu pred novou ideológiou. Vlastne celá činnosť Tvorby sa mi zdá, že bola do istej miery subverzná, zrejme je to dané aj celkovým zameraním časopisu (duchovné a náboženské otázky). Na jednej strane tam boli "nezaiteresované" (väčšina) články, kt. vôbec nereflektovali ideológiu a voľne sa venovali svojim témam. Autori viacerých článkov sa však usilovali o hľadanie styčných bodov kom. ideológie a kresťanstva. Zaujímavé je tiež číslo 4-5-6/1950, kde sa redakcie ešte viac vyhraňuje a chce dávať ešte viac priestoru náboženskej problematike.
Ide o vypracovanie zadania na seminar z kurzu ZSSR nas vzor. Vypisky z tlace, kt. nejakym sposobom reflektuju Sovietsky zvaz. Ale zaradil som tam aj take, kt. ma zaujali.
možno takto: "keby si nevybral len tie uplne najtypickejsie..."
Zrejme však práve posledné dva body mali mať akúsi ozvláštňujúcu funkciu, ozvláštniť stanovenú schému, starous ich nazval najabsurdnejšími. Teraz sa mi však práve takéto smerovanie k absurdite zdá prvoplánové.
Doplnok: Zaujímavé na tom texte je práve to ako sa pohráva s tými tradičnými rekvizitami (svet samotárskeho, drogy užívajúceho čudáka, ktorý s nikým nevychádza, ale pritom je veľmi hĺbavý), ako predostiera rôzne absolútne pravdy o okolí, o ľuďoch v okolí Sama atď., no zároveň sú popierané už názvom. Potom vzniká oscilácia medzi týmito dvoma rovinami textu - ironickou (tou, čo popiera) a tou, kt. je vlastne tvorená samotným textom. Pritom sa ale niekedy ťažko rozlišuje medzi nimi, za čo zrejme môže aj dobre zvládnutý štýl.
Zaujímavé na tom texte je práve to ako sa pohráva s tými tradičnými rekvizitami (svet samotárskeho, drogy užívajúceho čudáka, ktorý s nikým nevychádza, ale pritom je veľmi hĺbavý), ako predostiera rôzne absolútne pravdy o okolí, o ľuďoch v okolí Sama atď., no zároveň sú popierané už názvom. Potom vzniká oscilácia medzi týmito dvoma rovinami textu - ironickou (tou, čo popiera) a tou, kt. je vlastne tvorená samotným textom. Pritom sa ale niekedy ťažko rozlišuje medzi nimi, za čo zrejme môže aj dobre zvládnutý štýl.
Sa mi zda, že to tak balansuje na hrane medzi banalitou a celkom dobrym textom (aj ked si momentalne nie som uplne isty, co si pod tym predstavujem). Mozno to bude sposobene aj reflexiou facebookoveho prostredia, kt. ako taka kazdodenna "povinnost" je banalitou.
Škoda (?), že je cesta tráviaceho traktu taká predvídateľná. To je na tom zvláštne, že hoci všetci vieme, ako to dopadne, aj tak je to zábavné. Zrejme je príčinou štýl. Ako napísal CC "celkom elegantný".
V podstate si to vystihol
Podľa mňa dosť veľa zbytočností, zišlo by sa to preškrtať (druhá strofa) a zbaviť to prvoplánových asociácií (napr. zátvorka v tretej strofe, zrejme aj záver). Ťažko povedať, či by to textu vôbec pomohlo. Zdá sa mi, že to je len taký zhluk nápadov. Len akási rozpracovaná a nedotiahnutá záležitosť.
Báseň je seriózna vec.
možnosť
čím?
Názov je na jednej strane síce alúziou (dosť otvorenou) na zbierku D. Rebra Okamih pred dopadom, na druhej strane (ako to potvrdzuješ v komente) je však aj ironickým pomenovaním vlastnej metódy. Nesie teda akúsi ambivalenciu - ironizuje či zosmiešňuje nielen cudzí projekt ale aj ten vlastný.
Nemusí však ísť priamo o reakciu na Rebrovu zbieru, skôr sa mi vidí, že sa tu reaguje na niektoré jeho vyjadrenia. Konkrétne o nadčasovosti poézie: "analyzovanej Kucbelovej zbierky, ktorá pre svoje (i tu analyzované) kvality rozhodne nezostarne" alebo "tento typ poézie je pritom značne ohrozený krátkou „dobou spotreby“" (http://www.glosolalia.sk/news/derek-rebro-s-poznaj...). Tieto grafiky potom môžeme pokojne chápať ako vyhrotenie takýchto postojov a teda: všetko, čo "zostarne" a je "ohrozené dobou spotreby" expiruje a premení sa na odpad končiaci v smetnom koši.
V tomto svetle je skutočne výstižná použitá metóda a miesto, kde boli grafiky uverejnené. A navyše aj priamym odkazovaním na Rebra (a prípadne aj jeho zbierku), ktorý "zostarne" a teda (s nadhľadom) je "ohrozený dobou spotreby" a konečnosťou sa iba umocňuje pocit efemérnosti, odpadovosti, druhotnosti.
Podobnými úvahami by sme sa mohli dokonca prepracovať napr. k problému telesnosti...
Na prvý pohľad celkom banálne (názov vo mne spočiatku vzbudil nedôveru, zdal sa mi veľmi povrchný a prvoplánový) a nezáživné dielo môže skrývať zaujímavé interpretácie.
čo konkrétne ti pripadá zábavné?
nič moc
výborný variant
Ďakujem
Ako uznáš za vhodné.
Zdá sa, že si vstup do soc. siete užívaš.
Brainstorming pri Tv novinach. Asociacie v kombinacii s povodnymi floskulami zo spravodajstva. Hoci basen poukazuje na vyprazdnenost tohto formatu, zda sa mi, ze akoby to robila len jej mechanivkym preberanim.
Nazov je dost odflaknuty.
len sa obávam, že v odlišnom duchu ako tvoj text
Ten pôvodný text by mohol roky slúžiť ako inšpiračný materiál.
Opacha. Hovädo.
?
voľná asociácia či hodnotenie?
ja som to prečítal ako anglické slovo anthem
Nie. Až teraz. Trocha. Vzdialene.
Báseň spracúva problém výpovede a kladie si otázku, či je možné básňou/textom o čomsi vypovedať. Čiastočná odpoveď sa nám dostáva už pri prvom pohľade na báseň, kt. nie je obyčajným textom ale tiahne ku grafickej/vizuálnej podobe. Slová tu využíva aj ako stavebný materiál ale ponecháva im aj ich význam.
Koncentráciou slov na jednu kopu do jedného relatívne uzavretého priestoru, kt. sa zdôrazňuje šípkami, práca ironizuje svoje vlastné deklarované úsilie z názvu ("z tohto textu je potrebné vyťažiť čo najviac"). Napokon prichádzame k pochybovačnému záveru - vypovedať o niečom zmysluplnom (v tradičnom chápaní: politika - "harabin", partnerské vzťahy - "sex", "milujem ťa") je vlastne nemožné a snaha vyjadriť sa ku všetkému je márna - "atď." (v roztrieštenej podobe).
Ženské telo v grafe nahrádza (alebo kopíruje) pôvodnú krivku. Merná jednotka gr tu reprezentuje nie mernú jednotku, v kt. sa zvykne uvádzať cena zlata, ale mení sa pôvodné slovo, z kt. vznikla. V kontexte básne reprezentuje gr anglické slovíčko girl (dievča).
Obrazová časť potom nesie informáciu s kritickým či ironizujúcim ostňom. Môže ísť o analýzu existencie bytosti z mainstreamu - zlatokopky, alebo aj o kritickú reflexiu jazyka investičných analytikov.
Textová časť tiež nadväzuje na iróniu obrazovej. Prvý odstavec viac korešponduje s grafom, komentuje to, čo na ňom vidíme. Pričom sa však do istej miery pohráva s tradičným chápaním grafov. Ako som už napísal, ženské telo tu nahradilo pôvodnú krivku grafu (čo je tiež ironický komentár) a to otvára možnosti pre alternatívne čítanie údajov z grafu. Deje sa to tak, že postupujeme od "zlatých chlpov" a "zlatých reťazí" k "zúbkom". Dôraz sa tu kladie na veci, kt. možno viac-či menej priamo vidieť na grafe, čo sa mi zdá trocha škoda, nejaký posun by tu nezaškodil.
Druhý odstavec sa venuje problematike uskladnenia cenných kovov. Tu sa takisto stretávame s kritickým pohľadom. Tentoraz (alebo opäť) to môže byť napr. komentovanie stereotypov o partnerke ako okrase, to sa však ihneď neguje pridaním do textu "partnera" a to poukazuje na širšie chápanie človeka ako priestoru/prostriedku pre investície. V závere sa ešte text stihol vysmiať T. Ulejovi za cenu I. Krasku, kt. sa tu chápe iba ako investícia alebo spôsob uchovávania hodnoty (nie však v zmysle uchovávania umeleckej hodnoty).
Na textovej časti básne by som ešte popracoval, zdá sa mi to zbúchané veľmi narýchlo, o čom ma presviedčajú aj chybné čiarky. Zdá sa mi, že, hlavne v prvej časti textu, to kĺže veľmi po povrchu grafickej časti (ako som to už naznačil vyššie). Navyše sa mi zdá text trocha nesúrodý ako celok, napríklad mi chýba väčšie spojenie medzi T. Ulejom a zvyškom textu. To by mi v básni veľmi neprekážalo, avšak v texte, kt. sa usiluje dikciou približiť skôr k jazyku ekonomických analytikov, to vidím ako mínus.
Názov vtipne ironizuje pojem astrálneho cestovania. Naopak, "nekonečník" a "análne telo" sú zasa prvoplánové a aj dosť trápne slovné hračky (hádam by bolo aj vtipnejšie ponechať tam len "konečník" a pôvodné "astrálne telo"). Ešte by som na tom popracoval, páči sa mi však snaha prepojiť "duchovnú" záležitosť s niečím iným (napr. niečím telesným).
Celkom mi konvenuje procesuálnosť a neustrojenosť.
len ma zaujímalo, či tomu predchádzal aj nejaký "výskum" alebo či ide o jednu z viacerých podobných prác (lebo pri väčšom cykle by sa dalo predpokladať dlhodobejšie sledovanie a pod.)
ale keď ja to tak cítim
Zrejme máš na mysli, že tomu chýba prekvapenie, alebo, že je to málo invenčné. Len epizódka zostavená z dvoch rozdielnych textov.
Dúfal som, že ťa autorita P. Macsovszkeho umlčí...
http://www.topky.sk/cl/10003/1347416/Kto-sa-chcel-len-zabavat--zlenivel
Ty sleduješ relácie o investovaní na TA3 (alebo aj inde)?
Zdá sa ti to snáď triviálne či prvoplánové?
Vnímam to ako reakciu na diskusie o budúcnosti Kloaky, či deklarované hľadanie alternatívnych zdrojov, vo vizuálnej skratke.
Zaujalo ma to po jazykovej stránke. Hoci je jazyk textu pomerne jednoduchý, využíva bežne používanú lexiku, s takýmto "okliešteným" slovníkom sa v texte podarilo vybudovať veľmi originálnu obraznosť, kt. nie je len efektná.
Zaujímavá je tiež snová rovina, v kt. sa text nesie. Akoby sa niesol medzi jednoduchými predstavami ako čímsi abstraktným a v niektorých miestach akoby sa zase tieto predstavy zhmotňovali. Nevieme čo sa otváralo, čo sa dá spočítať, čo lyrický subjekt uvidí a potom vzápätí sa zjavuje prirodzenie a veterník.
K jednoduchosti, s akou text vyznieva, zrejme prispieva aj pomerne triviálny námet s "putovaním" od A do B.
V podstate si to vystihol. Kde je vsak hranica epigonstva, derivatu alebo len inspiracie? Ako narabat s citatmi, parafrazami atd.? Musia vyzniet sofistikovane, maju len odkazovat na inspiracny zdroj, maju posuvat text do inych rovin, ked uz citujem, musi ist o nevyhnutnost? Maju vystupovat ako vyssia autorita, zaruka?
lepšie by bolo, ak by to bolo aj (ne)funkčné, nie len simulácia
sranda
No, narazka na EHK je dost priamociara, co nakoniec moze posobit aj ako jeho obrana. Predmetom textu bola vsak predovsetkym GJK, Beskid je len vedlajsi produkt.
Do istej miery s tebou suhlasim. Treba vsak brat do uvahy aj to, ako sa prezentuje posobenie Beskida v GJK (nakup skrutkovacov a inych um. diel za tisice eur). Potom sa mi zdalo vhodnejsie pracovat s variantov zleho Beskida, kt. robi podlosti aj v Kosiciach. V ramci daneho stylu sa mi zda, ze je to legitimny postup.
To je jasne, tato moja aktivita si nenarokovala na komplexne zmapovanie celého obdobia. Napokon, už v názve je vymedzenie obdobia. Mimochodom, aj v tomto období, resp. po ´48 sa objavili celkom zaujimave kriticke texty v Tvorbe, napr. recenzia na Mináčov román Včera a zajtra, v kt. autor kritizoval schematizmus sorely, E. B. Lukáč uverejnil cyklus básní Desatoro, kde v posledných veršoch dáva akokeby výstrahu pred novou ideológiou. Vlastne celá činnosť Tvorby sa mi zdá, že bola do istej miery subverzná, zrejme je to dané aj celkovým zameraním časopisu (duchovné a náboženské otázky). Na jednej strane tam boli "nezaiteresované" (väčšina) články, kt. vôbec nereflektovali ideológiu a voľne sa venovali svojim témam. Autori viacerých článkov sa však usilovali o hľadanie styčných bodov kom. ideológie a kresťanstva. Zaujímavé je tiež číslo 4-5-6/1950, kde sa redakcie ešte viac vyhraňuje a chce dávať ešte viac priestoru náboženskej problematike.
časovo to nie je presne vymedzené, ale práve z 50. rokov pochádzajú zrejme tie najradikálnejšie texty
Ide o vypracovanie zadania na seminar z kurzu ZSSR nas vzor. Vypisky z tlace, kt. nejakym sposobom reflektuju Sovietsky zvaz. Ale zaradil som tam aj take, kt. ma zaujali.
možno takto: "keby si nevybral len tie uplne najtypickejsie..."
Zrejme však práve posledné dva body mali mať akúsi ozvláštňujúcu funkciu, ozvláštniť stanovenú schému, starous ich nazval najabsurdnejšími. Teraz sa mi však práve takéto smerovanie k absurdite zdá prvoplánové.
veď ani nikto nevravel, že si myslí, že to myslíš vážne
Doplnok: Zaujímavé na tom texte je práve to ako sa pohráva s tými tradičnými rekvizitami (svet samotárskeho, drogy užívajúceho čudáka, ktorý s nikým nevychádza, ale pritom je veľmi hĺbavý), ako predostiera rôzne absolútne pravdy o okolí, o ľuďoch v okolí Sama atď., no zároveň sú popierané už názvom. Potom vzniká oscilácia medzi týmito dvoma rovinami textu - ironickou (tou, čo popiera) a tou, kt. je vlastne tvorená samotným textom. Pritom sa ale niekedy ťažko rozlišuje medzi nimi, za čo zrejme môže aj dobre zvládnutý štýl.
Zaujímavé na tom texte je práve to ako sa pohráva s tými tradičnými rekvizitami (svet samotárskeho, drogy užívajúceho čudáka, ktorý s nikým nevychádza, ale pritom je veľmi hĺbavý), ako predostiera rôzne absolútne pravdy o okolí, o ľuďoch v okolí Sama atď., no zároveň sú popierané už názvom. Potom vzniká oscilácia medzi týmito dvoma rovinami textu - ironickou (tou, čo popiera) a tou, kt. je vlastne tvorená samotným textom. Pritom sa ale niekedy ťažko rozlišuje medzi nimi, za čo zrejme môže aj dobre zvládnutý štýl.
Sa mi zda, že to tak balansuje na hrane medzi banalitou a celkom dobrym textom (aj ked si momentalne nie som uplne isty, co si pod tym predstavujem). Mozno to bude sposobene aj reflexiou facebookoveho prostredia, kt. ako taka kazdodenna "povinnost" je banalitou.
Školácke. Úsmevné.
skôr ťa to malo odradiť
Škoda (?), že je cesta tráviaceho traktu taká predvídateľná. To je na tom zvláštne, že hoci všetci vieme, ako to dopadne, aj tak je to zábavné. Zrejme je príčinou štýl. Ako napísal CC "celkom elegantný".